Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)
Arany A. László művei
GRAMATIKA JAZYKA SLOVENSKÉHO Rozdiel medzi sociálnou funkciou spisovného jazyka a nárečia má aj svoj reflex číro jazykový, a to ako vo funkciách jazykových, tak aj v štruktúre jazykovej stavby. Jedine spisovný jazyk obsiahne a zastáva všetky možné sociologické funkcie a funkcie číro jazykové, počnúc od odborne-teoretickéh o jazyka až po argot, od lyrického jazyka až po slang. Ostatným nárečiam krajovým i sociálnym — vyjmúc, pravda, najnadriadenejšie sociálne nárečie: spisovný jazyk — vždy chybuje niektorý z funkčných jazykov, v prvom rade odborne-teoretický funkčný jazyk vedecký. V tomto bode je kategorický rozdiel medzi spisovným jazykom a nárečím. Nárečia sú vyhranené na priestorovo a sociálne vymedzenú skupinu ľudí a tak nárečie je charakterizované skôr exkluzívnosťou, uzavretosťou a intenzívnosťou dovnútra obrátenou; snaží sa nerozširovať; naopak, je znakom spolupatričnosti a prezrádza cudzinca. Spisovný jazyk zas ukazuje opačné tendencie. Je síce v prvom rade exkluzívnou vecou malej skupiny zasvätencov, ale pritom je aj vedome extenzívna, snaží sa čím viac rozširovať a spojiť celé národné kolektívum, ba rozšíriť sa aj za jazykové hranice národného kolektíva. Videli sme, že spisovný jazyk má svoj teoreticko-odborný, maximálne intelektualizovaný funkčný jazyk a štýl: jazyk vedecký, kým v nárečiach stupeň intelektualizovanosti dosahuje iba stupeň bohato rozvetveného funkčného jazyka prakticko-odborného. Vedecko-odbomý jazyk plní funkciu maximálne jednoznačného jazyka a tendencia po jednoznačnosti zobrazovania a vôbec vyjadrenia charakterizuje všetky komunikatívne prejavy spisovne jazykové. Maximálnu presnosť a jednoznačnosť spisovný jazyk nedosahuje iba prehľadnosťou a jednoduchosťou stavby jazykových prejavov, ale naopak, často bohatým odtieňovaním, diferencovaním a složitým usúvzťažňovaním jazykových prostriedkov. A preto v skladbe spisovného jazyka javí sa presná, ale aj bohatá vypracovanosť zvratov, súvisov, usúvzťažnenosti vetnej, napr. presné určenie významu spojok a pod. Napr. spojka že v nárečí užíva sa vo viacerých významoch, kým v spisovnom jazyku má jednoznačne určenú funkciu. Spisovný jazyk má často aj viac spojok s tým istým významom pre rozličné štýly (napr. lebo, pretože v štýle hovorovom a prakticky odbornom, a pretože, keďže v štýle teoreticky odbornom, 357
