Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)

Arany A. László művei

ARANY A. LÁSZLÓ zväčša práve faktom, že sa stáva aj jazykom písma. Písaný jazyk spisovný má s hovorovým jazykom spisovným rovno­cenné postavenie, ba v určitom smysle aj autonomné v systéme, a aj v zaťažení, ba písaný jazyk sa v mnohom riadi vlastnými zákonitosťami, ktorými môže ovplyvniť aj samotnú normu spi­sovného jazyka. Z tohto funkčného rozdielu vyplýva aj ďalší rozdiel. V niektorých bodoch sa však mylne poukazuje na niektoré po­myselné rozdiely medzi obidvoma normami. Stálosť nárečovej normy je zaistená normovanosťou v ko­­lektívno-psychologickom vedomí nárečovej pospolitosti a v prak­tickom používaní. Kodifikátorom, nositeľom, a tiež usmerňovate- Tom je tradičné kolektívum v plnosti svojej životnej funkcie. Keď sa mení nárečové kolektívum, alebo zvýši sa sociálna inter­akcia s odchodným, alebo cudzím kolektívom, resp. s jeho ja zykom, alebo keď sa rozpadne a zanikne nárečové kolektívum, zmení sa, alebo rozpadne sa aj nárečová norma a po predchádza­júcej norme, resp. po norme zaniknutej ostáva málo stôp, prí­padne žiadnych. Tento rozdiel v štabilizovanosti a fixovanosti sa spomína ako najzávažnejší rozdiel medzi spisovným jazy­kom a nárečím. I keď je v tom veľa pravdy, rozhodne nie je tak veľký, ako sa spomína. Normovanosť a štabiližovanost náre­čových noriem i pri nedostatku písomnej fixácie je značného stupňa, natoľko, že napr. vývin nárečovej normy je jednotnejší a ústrojnejší a možno ju ľahšie odhaliť ako vývin systému normy spisovného jazyka. Tiež pretváranie nárečových noriem je zhruba jednotnejšieho vývinu. Nárečovú normu vieme sle­dovať a odhaľovať cez tisícročie, hoci jej vývin šiel cez naj­rozličnejšie premeny a viedol k norme veľmi vzdialenej, prí­padne celkom opačnej pôvodnej norme. Vo väčšej miere sú to práve nárečové skutočnosti, ktoré zaisťujú národnému jazyku historické pretrvávanie. Často nezáleží na tom, či sa na tomto historickom pretrvávaní zúčastní aj jazyk spisovný. Naopak, jazyk spisovný môže pôsobiť ako moment urýchľujúci zánik národného jazyka. Na druhej strane oporné body pre odhaľo­vanie vývinu národného jazyka a nárečí poskytujú nám často práve dáta, ktoré nám zachovalý písomné prejavy spisovné. Rozdiel medzi nárečím a spisovným jazykom nie je teda v men­šom stupni normovanosti a fixovanosti nárečia, ale iba v sku­točnosti, že nárečie je skôr faktom ústnosti, kým spisovný jazyk vo veľkej miere faktom písomnosti. 356

Next

/
Thumbnails
Contents