Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)
Arany A. László művei
PSYCHOLOGICKÉ ZÁKLADY JAVOV BILINGVISTICKÝCH storickou kolonizačnou vrstvou nemeckých a rusínskych osadlíkov, ktorí zanikli, vlastne jazykové i po iných stránkach životných daností splynuli so substrátom slovenským. Podobne je to v osadách horehronskej nárečovej skupiny slovenských osád.19 Ale nebolo by správne ani stanovisko, ktoré by za základný charakter bilingvistiekýeh procesov stanovil iba tendenciu k ochudobneniu fonologiekého systému. Podobné stanovisko by mohlo obstáť iba v smysle relatívnom. Totiž (keď to vyjadríme staticky, hoci štruktúrove nesprávne) z dvoch jazykových štruktúr celostných do akcie vstupujúcich jazyková štruktúra pôvodne bohatšia sa ochudobní, ale jazyk so štruktúrou chudobnejšou sa obohatí, lebo novovzniknutá štruktúra bude chudobnejšia od pôvodnej bohatšej, ale bohatšia od pôvodnej chudobnej. Inými slovami: novovzniklá štruktúra jazyková je bohatšia ako pôvodný jazykový systém chudobný, ale je chudobnejšia, ako bol jazykový systém bohatý. Na základe uvedeného vidno, že otázka dvojjazyčnosti je čo do problematiky i čo do výsledkov mnohotvárna. Vo sfére čisto psychologickej javí sa ako zvláštne duševné napätie, aby sa vo vedomí i v jazykových prejavoch presne vymedzily a vyhranily dve jazykové normy. (Javí sa na pr. u jedincov dvojjazyčných v snahe o jazykovú správnosť pri konkrétnych jazykových prejavoch obidvoch noriem.) Vo sfére jazykovej výsledky bilingvistiekýeh procesov môžu byť rázu negatívneho, to jest konzervačného, alebo pozitívneho. Pozitívne prejavy môžu byť zas eliminačné, ktoré smerujú k ochudobneniu počtu jazykové hodnotných prvkov, alebo konštruktívne a vtedy vedú k relatívnemu obohateniu protikladových hodnôt. Konštruktívne pozitívne prejavy bilingvizmu môžu sa javiť vo forme a) mimoštruktúrových javov hláskových, morfologických, syntaktických, alebo lexikálnych variantov (tieto môžu byť individuálne alebo kolektívne); b) v imanentnej štruktúrovej forme na niektorom alebo na všetkých stupňoch jazykovej stavby (tieto môžu byť zas inventárne alebo funkcionálne). K prvej skupine charakteru konzervačného patrí na pr. problematika periferičných archaických nárečí strednej a dolnej Oravy, ďalej slovenského Gemera so štvoruholníkovým vokalickým systémom so strany slovenskej a archaické maďarské nárečia palóekeho typu so strany maďarskej. Eliminačná tendencia prejavuje sa na pr. v spomínaných tvrdých nárečiach slovenských, v zjednodušovaní pádového systému slanských nárečí a v posunutí exspiratórneho prízvuku na penultime pod vplyvom východoslovenských nárečí. V susednom maďarskom prostredí prejavuje sa táto tendencia v strate kvantitatívnej korelácie konsonantickej v spomínaných troch 19 O význame substrátu a tiež literatúru viď u Oberpfaleera o. c. 358 a príslušné poznámky. 243
