Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)
Arany A. László művei
ARANY A. LÁSZLÓ pohraničných osadách; zánik ô'-ového nárečového charakteru jazyka osady Csúcsom pod vplyvom jazyka blízkeho mesta a pod. K mimoštruktúrovým javom patrí na pr. labiálna výslovnosť főném a, á vô Veľkej Revúcej.20 Pozitívny, konštruktívny prejav bilingvizmu vidieť na pr. v uplatnení silne zaťaženej kvantitatívnej korelácie vokalickej v západných a južných nárečiach slovenských; v diftongizácii slovenčiny, súvisiacej s celkovým presunutím Slovenska do kultúrnej sféry českej; v mäkkostnej korelácii a konsonantickom posúvaní nárečia horehronskej Polomky a maďarských nárečí typu „csángó“ (obidve nárečia javia silnú konvergenciu podmienok i výsledkov)21 22; vo vzniku kvantitatívnej korelácie konsonantickej v západnej a južnej slovenčine a s ňou súvisiacich všeobecných kvantitatívnych pomerov vokalických a slabičných, ďalej vo zmene m > n, n ľ> m (ktoré môžeme redukovať na problém postavenia prvc'j slabiky zas pod vplyvom maďarčiny) ; v morfologickej funkcii koncovky -ä v 3. os. part. Z-ového (za pôv. ä v nárečí susednej archaickej skupiny slavošovskej) v nárečí osady Hanková, ktorá patrí k nárečiu horehronskému, má trojuholníkový vokalický systém a nepozná kvantitatívnu koreláciu (pr. kupä, roba) P Podobne v maďarčine nachádzame takéto výrazy na pr. v priklonení sa ku germánskemu jazykovému sväzu fonologizáciou strednej vokalickej série temno-mäkkej.23 Komplex týchto a podobných problémov, vynorujúcich sa pri práci v živom jazykovom prostredí, nútia k zásadnému riešeniu nadhodených otázok. Konkrétne a podrobné spracovanie podobných javov živého jazyka ukáže nosnosť štrukturálneho ponímania otázky dvojjazyčnosti. 20 J. Szabó, Maďarské elementy v slovenských nárečiach v Gemeri, v tomto sväzku LS. 21 H or g er, o. c. Tam aj literatúra. Ľ. Novák, Čeština na Slovensku a vznik spisovnej slovenčiny, Turč. Sv. Martin 1938, 27. Ľ. Novák, Slovenčina a maďarčina v prvých storočiach ich dejín v strednej Europe, II. Miçdzynarodowy zjazd slavistów, Warszawa 1934, 85. J. Laziezius, A phonologiáról, MNy XXVI, 1930, 25. 22 Š. Tóbik, Kvantita gemerských nárečí, SMS XIV, 1936, 109 an. A. L. Arany, Nárečia doliny Slanskej, Carpatica I, 1936, 191 a n. V. Vážny, Nárečí slovenská, Československá vlastiveda III, Jazyk, 219. 23 Laziezius, Bevezetés 85. Z. Gombocz, Geschichte der urungarische a-Laute, UJ III, 3—4. Ľ. Novák, Ksiçga... na cit. mieste. 244
