Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)
Arany A. László művei
PSYCHOLOGICKÉ ZÁKLADY JAVOV BILINGVISTICKÝCH vyvíjať a takto jeden čiastočný systém obecného tranzfenomenálneho fenologického systému možností stáva sa druhým čiastočným systémom toho istého obecného systému. Štrukturálne, systémové dôsledky dvojjazyčnosti svojou povahou patria do fonologie historickej. Jakobsonova základná práca síce nepriamo, ale predsa zaujíma zásadné stanovisko k tejto otázke.17 S hľadiska metódy tejto práce hodno konštatovať, že Jakobsonova štúdia začína sa krátkym náčrtom problému časti a celku na základe psychologických pojmov B. K. Ko f f ku, význačného bádateľa útvarovej psychologie. Historická fonológia pri skúmaní danej zmeny zisťuje, či sa v rámci fenologického systému stály nejaké zmeny, a to s trojakého hľadiska: 1. či zanikly nejaké fonologické protiklady, 2. či vznikly nejaké nové fonologické protiklady a konečne 3. či sa za celkového nezmeneného stavu fenologického nestály určité štrukturálne prestavby, t. j. či postavenie určitého protikladu sa nezmenilo, či sa nemenily vzájomné vzťahy a diferenciačné vlastnosti. Teda nejde tu o zmeny inventárne, ale o zmeny funkčného zaťaženia. Pri vzniku nových fonologických hodnôt ide tiež o to, či sa obohatí existujúca korelácia o ďalšieho člena, alebo vzniká korelácia nová. Uvedené konštatovania majú svoju nosnosť a uplatňujú sa aj v probléme javov dvojjazyčných. Jakobson sám uvádza príklady na fonologizovanie štylistických variantov (na pr. fonologizovanie expresívnych konsonantických geminát v latinčine). Už prv sme poukázali na nesporne aktualizačné, teda citové postavenie cudzích slov a javov s hľadiska psychologického. O príbuznosti expresívnych výrazov s fonologickým postavením bilingvistických javov sa Jakobson tiež zmieňuje. Za zaujímavejší, ale aj častejší zjav považuje fonologizácii expresívnych prvkov podobnú fonologizáciu prvkov cudzích. Vo vypožičaných slovách sa totiž fonémy pod tlakom tvarovej pregnancie čiastočne prispôsobia domácemu inventáru, čiastočne zachovajú svoju cudziu podobu. Slová s cudzími fonémami sa dlho pociťujú ako cudzie, ktoré patria do zvláštnej vrstvy štylistickej, ale pozdejšie často sa vradia do domáceho slovného inventára (to jest stratia svoje aktualizačné postavenie) a takto jazyk sa obohatí o novú fonému, ktorá sa už necíti ako cudzia. Ako príklad uvádza fonologizáciu fonémy f v ruštine. Sem môžeme priradiť i fonologizáciu fonémy g v slovenčine. V dôsledku Jakobsonovho stanoviska môžeme konštatovať, že cudzí vplyv, teda aj vplyv bilingvizmu, môže sa javiť nielen v zmene fonémického inventára, ale aj vo funkcionálnom zaťažení existujúcich vzťahov či főném. Podobne pod vplyvom bilingvizmu skupina főném môže sa asimilovať (tento proces môže byť aj domáci) a vytvoriť novú koreláciu, čo je už vplyv vyslovene cudzí. Sem patrí zmena dn > nn, dl > U, využitá pre kvantitatívnu konsonantickú koreláciu v západnej slovenčine. 17 Jakobson, o. c. 247. 241
