Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)
Arany A. László művei
ARANY A. LÁSZLÓ danosť zážitková, ale kvality reakčné, zážitkové sú typizované s určitou maximálnou šírkou a prechodné kvality sú eliminované, vlastne priradené k príslušným typom najbližším. Dôsledkom tohoto tlaku dochádza často k stotožneniu akusticky rôznych cudzích prvkov s jazykovými prvkami domácimi. Y jazyku, odkiaľ je jazykový prejav vypožičaný, všetky jeho prvky sú fenologický zaťažené. Dôsledkom tvarovej pregnancie často sa ochudobní prebraté lexikon vo svojich dielčich celkoch akustických.13 No inokedy zachová sa pôvodná akustická podoba pre svoje aktualizačné postavenie a vo vedomí fenomenálne a funkčne sa pridruží k patričnej typizovanej kvalite domáceho jazyka (k fonéme) a tak vzniká štylistický variant. Tým je splnený prvotný predpoklad možnosti fonologizácie, to jest existencia variantu. Neskoršie početnosť podobných prípadov, rozšírených aj v domácom jazykovom inventári, vedie k fonologizácii, k štruktúrovaniu, ako je to už aj vyššie podotknuté. Ako sa vo všeobecnosti mení výslovnosť domácich slov pod cudzím vplyvom, vidieť na výslovnosti opavských Nemcov, ktorí vplyvom češtiny vyslovujú Hoňig, Keňig, nirgends atď.; alebo na výslovnosti vo Veľkej Revúcej, kde je vplyvom maďarčiny labializované skoro každé a, tí; vo Falcsku sú nosovky vplyvom francúzštiny (h\-hin\ porovnaj s tým nemecké hie) ; Lotyši v Estónsku majú dlhé spoluhlásky podľa estončiny a podobne majú túto koreláciu aj v západnej slovenčine.14 Možnosť systémovej prestavby jazyka deklaruje aj Pražský lingvistický krúžok vo svojich tézach.15 16 A za podmienky tohoto procesu uznáva momenty sociologicko-psychologické: „Šírenie sa jazykových javov, ktoré menia určitý jazykový systém, nie je mechanické, ale je determinované dispozíciou subjektov, ktoré ich prijímajú. Sú teda v súlade s tendenciami vývojovými.“ Táto dispozičnosť, deklarovaná Krúžkom, je však podmienená aj sociálne a teda psychologicky. Jazykové kolektívum, ktoré má čulé styky s cudzím jazykovým kolektívom, alebo dokonca patrí do kultúrne civilizačnej sféry cudzieho kolektíva, nadobúda takejto dispozičnosti. Táto dispozičnosť je tým väčšia, čím je rozšírenejší bilingvizmus, znalosť obidvoch jazykových noriem. Spomenutá podmienená dispozičnosť má za následok, že sa dáva prednosť určitým možnostiam, ktoré sa potom na rozdiel od ostatných uskutočňujú. Systém týchto uskutočňovaných prednostných možností môže sa časom meniť, prekonať určitý vývoj.18 Pravda, jeden jazykový systém môže sa iba ako celok meniť, vlastne 13 Oberpfalcer, c. d. 394. 14 Oberpfalcer, c. d. 358. 43 TGLP I, 1929. 16 N. S. Trubetzkoy, Die phonologischen Systeme, TCLP IV, 1931, 96. Rostohar, o. c. 92. 240
