Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)
Arany A. László művei
PSYCHOLOGICKÉ ZÁKLADY JAVOV BILINGVISTICKÝCH celostný, i ako vnútorne učlenený celok usúvzťažnený z komponentnýeh dielčich celkov, ako protiklady domácich štrukturálnych prvkov i celostí. Prijaté lexikon je zo začiatku figurou na pozadí jazykového vedomého póla, a to ako figura komplexná, vnútorne menej rozrôznená, učlenená. Pozdejšie sa však rozrôznia jej dielče celky a pociťujú sa ako protiklady voči domácim štrukturálnym javom toho istého plánu (morfémy, fonémy). Keď jazykové vedomie disponuje už mnohými lexikami s tými istými cudzími dielčimi celkami toho istého druhu, vzťahy sa stabilizujú, jazykové povedomie obohatí sa o nový prvok. Pôvodná štruktúra jazyka prekoná vývoj obohatenia. Ale na základe vety o štrukturálnej celistvosti, keď sa mení jeden prvok, mení sa celý systém, celá štruktúra, ktorej usúvzťažnenosť dielčich celkov i súčasný vzťah k celku bude iná. Keď túto otázku chceme vyjadriť staticky, môžeme povedať, že táto jazyková štruktúra bude iným dielčim celkom z tranzfenomenálneho systému všetkých možných jazykové výrazových prostriedkov. (Viď Cyževškyj, Tr. IV.) Takto vznikajú obohatením, prípadne ochudobnením nové štruktúry toho istého jazyka, nové štruktúrové kvality ako vývojové stupne zo štruktúrovaných prvkov dvoch jazykových štruktúr. Pod tlakom štruktúry dominantne postavenej (kultúrne alebo mocensky) mení sa jedna štruktúra v štruktúru novú, hoci nie príliš vzdialenú. (Nedá sa proti tomuto hľadisku dôvodiť teda pojmom nemožnosti miešania štruktúr, pretože takýto pojem s hľadiska štrukturálneho je nemožný.) Tvarová väzba zaťažuje abstraktívne povšimnutie častí. Ale pri bilingvistických prvkoch aktualizačného postavenia táto tvarová väzba (geneticky začlenenie častí v nadradené celky) je pomerne voľná a rozhodne nie tak silná ako pri normálnych prejavoch, vlastných príslušnému jazyku. Tieto okolnosti umožnia pomerne intenzívne pociťovanie každého komponentného dielčeho celku vypožičaného slova a tým sú dané predpoklady pre usúvzťažnenie týchto dielčich celkov (hlások atď.) s dielčimi celkami (jazykovými jednotkami) fonologického systému. Keď sa nový vzťah stabilizuje a obohatí čo do počtu, automatizovaním začína sa pociťovať ako vzťah systémový. Takto dochádza k fonologizácii, obohateniu systému. Aktualizačné postavenie, pomerná voľnosť tvarovej väzby dáva výraznosť dielčim celkom (jazykovým prvkom) živo pociťovaným. Túto výraznosť podporuje aj dispozičný, štruktúrový tlak (zamerenosť k celku, priamo pudová, biologická zákonitosť, avšak predsa získaná), ďalej snaha po tvarovej pregnancii. Uplatňuje sa zvlášť v prípadoch, keď sa preberajú cudzie slová bez tej danosti, že by preberajúci bol dvojjazyčný, teda prostredníctvom prejavovým alebo písomným. Príklad: Japonec každé l vo vypožičanom slove europského pôvodu percipuje ako r.12 Popudovej danosti totiž neodpovedá 12 E. P o 1 i v a n o v, La perception des sons d’une langue étrangère, TCLP IV, 1931, 79—89. 239