Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)
Arany A. László művei
ARANY A. LÁSZLÓ A. L. ARANY PSYCHOLOGICKÉ ZÁKLADY JAVOV BILINGVISTICKŸCH V bilingvizme vidí sa často jazykový problém, ktorý má svoje zvláštne postavenie a nedruží sa priamočiare k ostatným obvyklým momentom obecného jazykového vývoja. Rozlišuje sa takto mlčky (viac alebo menej vyhranene) t. zv. normálny problém jazykového vývoja a osobitne problém bilingvizmu ako bezvýznamný a vedľajší jav čo do pôsobnosti i vývoja. Toto hodnotenie neopiera sa ani o jazykové, ani o metodické skutočnosti. Naproti podobným stanoviskám treba konštatovať, že bilingvizmus druží sa k tým obecným momentom, ktoré sú hýbadlami jazykového vývoja.1 Hlavnou príčinou podobného, často ani neformulovaného hodnotenia a rozlišovania je aktualizačný (skutočný, alebo subjektívne pociťovaný) ráz javov bilingvistických v prvých fázach vývoja. Podstatou bilingvizmu a jeho hlavným hýbadlom je skutočne aktualizácia, teda veľmi pôsobivé, mimoriadne a štýlové postavenie bilingvistických prvkov. Toto geneticky zvláštne postavenie však časom mizne, keď nové aktualizačné celky stratia tento svoj charakter a začne sa proces štrukturálnej prestavby. Štruktúry sa tiež prestavajú, vyvíjajú, lebo sa vyvíja aj samotné vedomie sociálne podmienené, a to nielen vedomie aktuálne, ale aj dispozičné. Je samozrejmé, že tieto duševné vzťahové a intencionálne skutočnosti prejavujú sa aj vo výrazových formách, v systéme fixačnom, teda v jazyku.* 2 Existenciu a význam bilingvizmu možno dokázať tiež štatistickou metódou výskytu problémových javov na etnických rozhraniach, alebo v živote etnických skupín, začlenených do etnika cudzieho. Tu môžeme spomenúť na pr. problém nárečí horehronských, archaičnosť gemerských a oravských nárečí typu stredoslovenského na jednej strane, archaičnosť maďarských nárečí typu „palóc“ na etnografických hraniciach slovensko-maďarských, problém jazyka Maďarov v Moldave, takzv. „csángó“, a pod.3 ‘F. Oberpfalcer, Jazykozpyt, Praha 1932, časť: Vývoj jazykú, 347—407. U Oberpfalcera striedajú sa stanoviská dosť protichodné. Niektoré jeho výroky sú celkom moderné, iné zpiatočníeke a často si protirečia. Celkove však v otázke dvojjazyčnosti so vzťahom na vývoj jazyka zaujíma stanovisko negatívne. Viď str. 358, kde popiera možnosť vplyvu cudzích prvkov substitúciou hlások. Na str. 376 zas tvrdí, že morfologická stavba jazyka zostáva cudzími prvkami nedotknutá, kým ostatné plány jazyka sú cudzím vplyvom zasiahnuté. Tieto nedostatky sú zapríčinené nedosíatočným zreteľom na dištinkciu javov systémových a nesystémových. 2 F. Kratina, Úvod do celostní a tvarové psychologie; Vraha, 1935, 24. B. K. K o f f k a, Psychologie, Philosophie in ihren Einzelgebieten, Berlin 1925, 570 a n. M. Rostohar, Struktúra v duševním živote, Psychologie, roč. I, 92. 3 Ďalšie príklady viď u Oberpfalcera, o. c. 357 a n. J. Laziezius, Bevezetés a fonológiába, Budapest 1932, 74. A. Horger, A magyar nyelvjárások, Budapest 1934, 27. Tam aj literatúra. 234
