Liszka József (szerk.): Kürt egének tündöklő csillaga. Emlékkönyv Danczi József Villebald OSB születésének 100. évfordulója alkalmából (Komárom-Somorja, 2010)
Képek jegyzéke
Blesk na oblohe nad Strekovom. Pamätná kniha Józsefa Villebalda Dancziho OSB pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia (Zhrnutie) Ale múdri skvieť sa budú ako blesk oblohy, a tí, ktorí mnohých privádzajú k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky. (Dan 12, 3) Dr. József Villebald Danczi sa narodil 16. októbra 1910 v Strekové. Ľudovú školu navštevoval v rodnej dedine, neskôr maturoval na Československom štátnom gymnáziu v Nových Zámkoch (1931). V roku 1931 vstupuje do Rádu svätého Benedikta, neskôr na Karlovej univerzite v Prahe študuje teológiu (1932-1936). V roku 1936 ho vysvätia za kňaza. V rokoch 1936-1938 študuje na Univerzite Komenského v Bratislave. V roku 1938, po pričlenení južných, Maďarmi obývaných častí Slovenska k Maďarsku, už ako maďarský občan dokončuje svoje štúdium a získava pedagogický diplom na Katolíckej univerzite Pétera Pázmánya v Budapešti. V roku 1939 získava doktorský titul z maďarského jazyka a slavistiky. Názov jeho dizertačnej práce je: „Hláskoslovie strekovského nárečia, jeho fonetické a fonologické skúmanie“. V roku 1939 sa dostáva do mesta Pannonhalma a stáva sa pedagógom vtedy otvárajúceho sa gymnázia a vysokej školy. Ešte v tom roku sa stáva aj triednym učiteľom a osem rokov vedie svojich žiakov. Popri tom skúma nárečia a robí etnografické výskumy, okrem iného aj v rodnej dedine, v Strekové. V roku 1941 sa pre hlbšie štúdie slovanských jazykov zapisuje na univerzitu v Záhrebe, odkiaľ sa však kvôli vojenským nepokojom musí vrátiť domov. Ešte v tom roku sa po krátkej vojenskej službe vracia späť učiť do mesta Pannonhalma. Neskôr v okolitých dedinách zbiera miestne názvy (1943), pričom do tohto etnografického prieskumu zapojí aj svojich žiakov. V roku 1945 ho tam pristihne front. Za krátky čas sa naučí po rusky, a prichádzajúcich vojakov už víta na hrade v ich rodnom jazyku. Tým, že pôsobí ako tlmočník, prispieva k tomu, že ako hrad, tak aj v hrade sa skrývajúci utečenci prežijú hrôzy vojny. Tisíce ľudí teda vďačí svoj život práve jemu. V roku 1947 píše učebnicu s názvom: „Ruský jazyk pre V. a VI. ročník základných škôl“. Keď sa v roku 1949 začína rozpúšťanie mníšskych rádov, sám ponúkne svoju demisiu. Vtedy sa dostáva do obce Balatonendréd ako farár. V roku 1951 však musí opustiť svoju faru. Presťahuje sa do mesta Győr, kde jedenásť
