Bukovszky László: A Csehszlovákiai Magyar Demokratikus Népi Szövetség és a Mindszenty-per szlovákiai recepciója (Budapest-Somorja, 2016)

Földrajzinév-mutató

vystupovania a silného osobného presvedčenia členov maďarskej inteligencie na Slovensku, hlavne predstaviteľov katolíckej a reformovanej cirkvi, študentov vysokých škôl a univerzít, učiteľov a prepustených úradníkov atď by činnosť tejto organizácie bola bývala nepredstaviteľná. Sieť jej dôverníkov pokryla takmer celé územie južného Slovenska od Bratislavy až po Košice. Hlavnú agendu CSMDNSZ určovali negatívne dôsledky Košického vládneho programu, deportácia Maďarov do Čiech a na Moravu, vyhlásenie a priebeh nátlakovej reslovakizačnej akcie, dôsledky parížskej mierovej zmluvy medzi Československom a Maďarskom a násilné vysťahovanie Maďarov z Československa do Maďarska v zmysle Dohody a vzájomnej výmene obyvateľstva.

V dokumentoch sa Demokratický ľudový zväz prezentoval ako „jediná organizácia na sebaobranu Maďarov na Slovensku bez straníckeho a náboženského rozdielu”, alebo ako „ilegálne hnutie, ktoré je spojením medzi Maďarmi na Slovensku a ministerstvom zahraničných vecí (Maďarska)”. Rozsiahlu činnosť organizácie československé bezpečnostné orgány nedokázali odhaliť. V roku 1946 sa síce uskutočnilo trestné stíhanie vo veci distribúcie ilegálnych novín Észak Szava v Rožňave, avšak pátranie po autoroch bolo neúspešné. Tamojší generálny vikár Róbert Pobožný okrem iného aj vo svojom pastierskom liste „Pomery na južnom Slovensku” morálne podporil činnosť organizácie, lídrom ktorej bol jeho dlhoročný miništrant, univerzitný profesor László Adalbert Arany. Demokratický ľudový zväz okrem protestných memoránd a iniciatívnych návrhov na riešenie postavenia Maďarov na Slovensku uskutočnil aj dotazníkové akcie zamerané na zmapovanie dôsledkov protimadärských opatrení.

K odhaleniu organizácie došlo absurdným spôsobom v Budapešti v čase, kedy vďaka ustanovujúcim sa československo-maďarským vzťahom väčšina príslušníkov maďarskej menšiny získala späť svoje štátne občianstvo, kedy Ústredný výbor KSS schválil smernicu o prijímaní Maďarov do komunistickej strany, kedy sa zakladal Kultúrny zväz maďarských pracujúcich v Československu (Csemadok) a kedy v Bratislave začal vychádzať týždenník KSS v maďarskom jazyku Új Szó.

Skutočnosť však bola zavádzajúca: československý ľudovo-demokratický režim vystupoval proti svojim odporcom - teda aj proti členom Demokratického ľudového zväzu a proti cirkvi - tým najtvrdším a najkrutejším spôsobom v snahe vybudovať a upevniť si samovládu na čele s komunistickou stranou.

Celú situáciu jasne potvrdzuje skutočnosť, že organizáciu vedenú Lászlóm Adalbertom Aranyom sa podarilo odhaliť až v období, keď sa v duchu proletárskeho internacionalizmu začalo s riešením tzv. otázky maďarskej menšiny

301