Bukovszky László: A Csehszlovákiai Magyar Demokratikus Népi Szövetség és a Mindszenty-per szlovákiai recepciója (Budapest-Somorja, 2016)

Földrajzinév-mutató

v Československu. Orgány maďarskej štátnej bezpečnosti (ÁVO) v Budapešti zaistili dvoch najaktívnejších členov organizácie, najprv Zoltána Krausza, potom Štefana Varróa. K ich zadržaniu došlo až po vynesení rozsudku na prvom stupni proti ostrihomskému arcibiskupovi a kardinálovi Józsefovi Mindszentymu, a to na základe vyhodnotenia zadržaných dokumentov pri domovej prehliadke uňho.

Maďarské štátne bezpečnostné orgány ich po zadržaní vypočúvali - z osobných svedectiev vieme, že ich aj surovo zbili - aj napriek tomu, že Krausz vtedy už mal maďarské štátne občianstvo - a 20. februára 1949 pri hraničnom prechode Rajka ich oboch odovzdali československým orgánom. Štátna bezpečnosť po ich opätovnom niekolkonásobnom vypočúvaní zadržala, uvalila do predbežného vyšetrovania a najbrutálnejším spôsobom vypočúvala ďalšie osoby spojené s Demokratickým ľudovým zväzom v priebehu jedného mesiaca.

Štátna bezpečnosť v rámci vyšetrovania zadržala a vypočúvala viac ako tridsať podozrivých. Medzi nimi boli aj takí, ktorí sa neskôr ocitli na slobode. Návrh žaloby na Štátny súd predložil 20. mája 1949 plukovník Anton Rašla, viceprokurátor Štátnej prokuratúry v Bratislave. V návrhu žaloby bolo až 26 obžalovaných, ktorí podľa Rašlu spáchali trestný čin prípravy úkladov proti republike, vyzradenia štátneho tajomstva a prečin rušenia obecného mieru v zmysle príslušných paragrafov zákona č. 50/1923 o ochrane republiky.

Anton Rašla bol najobávanejším prokurátorom politických procesov v Československu a najkontroverznejšou postavou slovenskej justície, ktorý asistoval pri rôznych vykonštruovaných procesoch proti odporcom komunistického režimu.

Súdny proces proti členom zväzu sa napriek predchádzajúcim plánom uskutočnil až v dňoch 28.-30. decembra 1949, kedy pôvodnú žalobu Hentz a spol. na začiatku súdneho pojednávania rozšírili o ďalších obžalovaných, konkrétne o šesť členov skupiny Františka Bokora. Pôvodný počet obžalovaných sa tým zvýšil na 32. Medzi nimi boli dvadsiati katolícki kňazi a traja reformovaní duchovní, pričom za vinu im všetkým kládli údajnú priamu resp. nepriamu spoluprácu s kardinálom Mindszentym. Na prvostupňovom súdnom rozhodnutí bol desiatim obžalovaným udelený trest odňatia slobody spolu na 55 rokov. Senát Štátneho súdu udelil najprísnejší trest Lászlóovi Adalbertovi Aranyovi, a to až osem rokov väzenia. Hrôzu tohto politického procesu len dokazuje, že Pavol Kovács, kanonik a katolícky farár z Hrhova zomrel vo vyšetrovacej väzbe a František Bokor, učiteľ-organista z obce Kosihy nad Ipľom skonal vo väzení.

Hlavným zámerom tejto publikácie, ktorá vznikla vďaka spolupráci Výboru národnej pamäti v Budapešti a Fórum inštitútu pre výskum menšín v Šamorí-302