Tóth Károly (szerk.): Nyelvi jogok. A kisebbségi és nyelvi jogok helyzete Szlovákiában. I. Jogsegélyszolgálat 2009-2011 - Nyelvi jogok 1. (Somorja, 2013)
Egyéb kérdések
Levél Rudolf Chmel kormányalelnökhöz a bizonyítványok ügyében 0 dvojjazyčných vysvedčeniach na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín sa hovorí aj v zákone o štátnom jazyku, aj v školskom zákone. Napriek tomu, vysvedčenia v praxi sú dvojjazyčné len čiastočne. Na oficiálnom tlačive vydanom ministerstvom školstva jednoducho chýba miesto pre maďarský ekvivalent niektorých údajov uvádzaných v slovenčine, preto buď z dôvodu iného predpisu alebo kvôli technickým prekážkam nie je možné vysvedčenie vyplniť úplne, aj v maďarčine. V prípade vystavenia vysvedčenia na počítači je mimoriadne problematické to, že počítačové programy vytvorené pre tento účel (eTIačivá, aScAgenda) neumožnia dvojjazyčné vyplnenie niektorých rubrík. V súčasnosti predstavuje problém uvádzanie nasledovných údajov v maďarskom jazyku: A. Názov školy: v niektorých prípadoch maďarský názov školy zahŕňa v sebe len slovenský názov obce V tomto prípade by bola potrebná novelizácia zákona, pretože paragraf 21. zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve obsahuje v súvislosti s uvádzaním menšinového (maďarského) názvu obcí až dve obmedzenia. Prvým takýmto obmedzením je, že názov obce (sídlo) sa v názve školy môže uvádzať v menšinovom jazyku len v prípade, ak v danej obci príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20% obyvateľstva. Druhým je to, že sa názov obce môže uvádzať v menšinovom jazyku výlučne vtedy, ak škola má len triedy s vyučovacím jazykom maďarským. Obidve obmedzenia sú neopodstatnené a neadekvátne. Podmienka viažuca k tomuto prahu je v protiklade so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z Európskej charty menšinových alebo regionálnych jazykov a potvrdzuje prísne chápanie 20-percentného prahu, čo výbor expertov pre kontrolu uplatnenia charty opakovane kritizoval. Oblasť školstva totiž nepatrí do oblasti používania jazyka menšín v úradnom styku, preto obmedziť uvádzanie názvu výchovno-vzdelávacej inštitúcie s vyučovacím jazykom (aj) menšín nemá žiadne praktické odôvodnenie. (Definícia menšinového názvu obce navonok môže predstavovať istý teoretický problém, lebo „menšinový názov“ nevystupuje v žiadnej platnej legislatívnej norme, ale zoznam obcí uvedený v tzv. tabuľovom zákone je relevantný aj tak len v súvislosti so zemepisným názvom uvedeným na tabuli označujúcej začiatok a koniec obce. „Tradičné a správne" názvy obcí obývaných Maďarmi vo významnom počte sa dajú určiť bez výnimky (Európska charta menšinových alebo regionálnych jazykov, čl. 10. odst. 2., bod g.), aj v prípade, ak počet príslušníkov maďarskej menšiny už nadnes klesol pod hranicu 20 percent. Riešenie tejto otázky vyžaduje prehodnotenie platnej právnej úpravy používania zemepisných názvov.) B. Meno žiaka: priezvisko a meno žiaka sú uvedené len v poradí podľa slovenského pravopisu, ženské priezvisko a meno sa neuvádza v maďarskej forme Uvádzanie maďarských mien v opačnom poradí treba umožniť aj v prípade elektronického vyplnenia vysvedčenia. Prax bola v predchádzajúcich desaťročiach taká, že meno žiaka na vysvedčení sa uviedlo dvakrát, v oficiálnej slovenskej verzii a v neoficiálnej maďarskej. Vzťahovalo sa to aj na poradie mena a priezviska (Alžbeta Nagyová - Nagy Erzsébet). Od čias zmeny spoločenského režimu však už existuje možnosť oficiálne používať meno a priezvisko v maďarskej forme, v závislosti od vlastného rozhodnutia daného jednotlivca (v prípade maloletej osoby - jej rodičov). Táto skutočnosť situáciu teoreticky zjednodušila, no v praxi skomplikovala, pretože mnohí rodičia si neuplatnili právo oficiálne zaregistrovať meno dieťaťa v jeho materinskom jazyku. 556
