Tóth Károly (szerk.): Nyelvi jogok. A kisebbségi és nyelvi jogok helyzete Szlovákiában. I. Jogsegélyszolgálat 2009-2011 - Nyelvi jogok 1. (Somorja, 2013)
Államnyelvtörvény
Tisztelt Képviselő Asszony! Tisztelt Képviselő Úr! Text zákona v platnom znení: „(7) Nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach sa uvádzajú v štátnom jazyku. Ak obsahujú text v iných jazykoch, inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku a musia byt obsahovo totožné s textom v štátnom jazyku. Inojazyčný text sa uvádza rovnakým alebo menším písmom ako text v štátnom jazyku. Stavebník je povinný požiadať ministerstvo kultúry o záväzné stanovisko z hľadiska súladu nápisu na pamätníku, pomníku a pamätnej tabuli s týmto zákonom. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na historické nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach, ktoré podliehajú ochrane podľa osobitného predpisu.llf)“ Doslovný výňatok zo stanoviska Benátskej komisie: 96. Predmetné ustanovenie na prvý pohľad implikuje, že sa budú musieť prekladať stáročné nápisy na pamätníkoch. Podľa informačného materiálu ministerstva kultúry však ministerstvo nebude kontrolovať historické nápisy „umiestnené na objektoch významnej kultúrnej hodnoty starších ako 50 rokov“ a zameria sa predovšetkým na nové nápisy, keďže staršie nápisy by už mali byť upravené v súlade s § 11 zákona, ktorý platil do 1. januára 1997. Na účely zabezpečenia právnej istoty sa odporúča zapracovať vyššie uvedenú 50 ročnú lehotu priamo do zákona. 97. Podľa čl. 3 písm. ab) „Zásad" „za pamätník a pomník sa nepovažuje náhrobný kameň, náhrobná doska ani náhrobná tabuľa.“ Na účely zabezpečenia právnej istoty sa odporúča zapracovať aj túto výnimku priamo do zákona. 11. V § 6 sa ods. 1 sa na konci pripája nová veta, ktorá znie: „Práva osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám, vyplývajúce z medzinárodných zmlúv a osobitných predpisov zostávajú nedotknuté. Odôvodnenie: V zmysle stanoviska Benátskej komisie je potrebné vytvorenie jednoznačnejšieho znenia zákonnej úpravy používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Doslovný výňatok zo stanoviska Benátskej komisie: 60. V tomto ohľade Benátska komisia poznamenáva, že význam pojmu „úradný styk“ nie je jasný, pokiaľ ide o vzťah medzi súkromnými osobami a štátnymi orgánmi. Pri širšom výklade sa § 3 ods. 5 môže vzťahovať na všetky druhy komunikácie, či už písomnú alebo ústnu. Mohol by sa vzťahovať aj na komunikáciu medzi štátnymi zamestnancami aj vtedy, ak ide o komunikáciu len na vnútorné, organizačné účely. Keďže ods. 5 nerozlišuje medzi občanmi a osobami, ktoré nie sú občanmi, § 3 ods. 5 sa môže chápať aj tak, že ukladá povinnosť používať slovenský jazyk aj zahraničným návštevníkom či turistom v ich styku s úradníkmi. Benátska komisia sa domnieva, že takáto bezpodmienečná povinnosť pre súkromné osoby používať štátny jazyk v styku s úradníkmi je nezlučiteľná s uvedenými ustanoveniami Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov (pozri § 52-53) a zákazom diskriminácie, tak ako to bolo aplikované v uvedenom rozsudku v prípade Diergaardt et al, verzus Namíbia (pozri § 56). 418
