Tóth Károly (szerk.): Nyelvi jogok. A kisebbségi és nyelvi jogok helyzete Szlovákiában. I. Jogsegélyszolgálat 2009-2011 - Nyelvi jogok 1. (Somorja, 2013)

Államnyelvtörvény

Tisztelt Képviselő Asszony! Tisztelt Képviselő Úr! Doslovný výňatok zo stanoviska Benátskej komisie: 86. Podľa § 5 ods. 1 sa vysielanie rozhlasovej programovej služby a televíznej programovej služby na území Slovenskej republiky musí uskutočňovať v štátnom jazyku okrem prípadov, keď je daná (inojazyčná) relácia následne bezprostredne odvysielaná aj v štátnom jazyku, ale povoľuje výnimky v prípade rozhlasových relácií v regionálnom vysielaní alebo lokálnom vysielaní určených pre príslušníkov národnostnej menšiny vrátane podujatí v priamom pre­nose a v prípade programov vysielaných Slovenským rozhlasom pre národnostné menšiny alebo etnické skupiny. 87. V tomto ohľade sa Benátska komisia domnieva, že dvojjazyčné vysielanie v podsta­te umožňuje väčšinovému obyvateľstvu, ktoré neovláda menšinové jazyky, prístup k progra­mom určeným pre národnostné menšiny, čím dochádza k zvyšovaniu verejného povedomia a informovanosti o kultúrach národnostných menšín. Požiadavka vysielať programy aj v štát­nom jazyku sama o sebe sleduje legitímny cieľ. Táto povinnosť však zahŕňa dodatočné nák­lady, ktorých rozsah nesmie brániť alebo odradzovať vysielateľov od vysielania programov v jazykoch národnostných menšín. Musí existovať rozumná miera primeranosti. Rozsah och­rany štátneho jazyka by mal závisieť aj od postoja národnostných menšín. 88. Benátska komisia víta rozšírenie možnosti používať jazyky národnostných menšín v rozhlasovom vysielaní. 89. Pokiaľ ide o televízne vysielanie, komisia upozorňuje, že tu takáto výnimka neexis­tuje; výsledkom môže byť, že zaťaženie vysielateľov televíznych programov v menšinových jazykoch bude neprimerane vysoké. Predovšetkým, komisia sa nedomnieva, že by bol slo­venský jazyk ohrozený menšinovými jazykmi do takej miery, aby bol potrebný takýto radi­kálny prístup k vysielaniu pre národnostné menšiny. Komisia preto konštatuje, že ak slo­venské orgány chcú presadiť absolútnu dvojjazyčnosť, bolo by vhodné, aby štát sám posky­tol primerané finančné prostriedky na predabovanie alebo otitulkovanie programov. 90. Komisia konštatuje, že nato, aby bolo možné zhodnotiť dosah tejto požiadavky, je potrebné presnejšie definovať úlohu a obmedzenia vysielateľov v jazykoch národnostných menšín, a to najmä v porovnaní s pravidlami týkajúcimi sa používania cudzích jazykov, ktoré nie sú jazykmi národnostných menšín. V § 5 ods. 3 sa za slovo „Oznamy“ vkladajú slová „verejnej správy alebo oznamy týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku osôb“. Odôvodnenie: Obmedzuje povinné používanie štátneho jazyka v prípade oznamov určených pre verej­nosť iba na odôvodnené prípady. Nepatria sem oznamy súkromného alebo obchodné­ho charakteru. Benátska komisia mimochodom vyjadrila pochvalu za to, že Slovenská republika neprikazuje povinné používanie štátneho jazyka pre obchodné reklamy. (Uvedený záver je síce nesprávny [pravdepodobne sa zakladá na nepresných informá­ciách], avšak dobre znázorňuje medzinárodno-právny štandard v týchto otázkach. Platný zákon o štátnom jazyku totiž v skutočnosti prikazuje povinné používanie štátne­ho jazyka, iba právomoc dohľadu nad dodržiavaním tohto ustanovenia je vyňatá z pôsobnosti ministerstva kultúry a je pridelená do pôsobnosti Slovenskej obchodnej inš­pekcie.) 414

Next

/
Thumbnails
Contents