Tóth Károly (szerk.): Nyelvi jogok. A kisebbségi és nyelvi jogok helyzete Szlovákiában. I. Jogsegélyszolgálat 2009-2011 - Nyelvi jogok 1. (Somorja, 2013)
Államnyelvtörvény
Tisztelt Képviselő Asszony! Tisztelt Képviselő Úr! Doslovný výňatok zo stanoviska Benátskej komisie: 86. Podľa § 5 ods. 1 sa vysielanie rozhlasovej programovej služby a televíznej programovej služby na území Slovenskej republiky musí uskutočňovať v štátnom jazyku okrem prípadov, keď je daná (inojazyčná) relácia následne bezprostredne odvysielaná aj v štátnom jazyku, ale povoľuje výnimky v prípade rozhlasových relácií v regionálnom vysielaní alebo lokálnom vysielaní určených pre príslušníkov národnostnej menšiny vrátane podujatí v priamom prenose a v prípade programov vysielaných Slovenským rozhlasom pre národnostné menšiny alebo etnické skupiny. 87. V tomto ohľade sa Benátska komisia domnieva, že dvojjazyčné vysielanie v podstate umožňuje väčšinovému obyvateľstvu, ktoré neovláda menšinové jazyky, prístup k programom určeným pre národnostné menšiny, čím dochádza k zvyšovaniu verejného povedomia a informovanosti o kultúrach národnostných menšín. Požiadavka vysielať programy aj v štátnom jazyku sama o sebe sleduje legitímny cieľ. Táto povinnosť však zahŕňa dodatočné náklady, ktorých rozsah nesmie brániť alebo odradzovať vysielateľov od vysielania programov v jazykoch národnostných menšín. Musí existovať rozumná miera primeranosti. Rozsah ochrany štátneho jazyka by mal závisieť aj od postoja národnostných menšín. 88. Benátska komisia víta rozšírenie možnosti používať jazyky národnostných menšín v rozhlasovom vysielaní. 89. Pokiaľ ide o televízne vysielanie, komisia upozorňuje, že tu takáto výnimka neexistuje; výsledkom môže byť, že zaťaženie vysielateľov televíznych programov v menšinových jazykoch bude neprimerane vysoké. Predovšetkým, komisia sa nedomnieva, že by bol slovenský jazyk ohrozený menšinovými jazykmi do takej miery, aby bol potrebný takýto radikálny prístup k vysielaniu pre národnostné menšiny. Komisia preto konštatuje, že ak slovenské orgány chcú presadiť absolútnu dvojjazyčnosť, bolo by vhodné, aby štát sám poskytol primerané finančné prostriedky na predabovanie alebo otitulkovanie programov. 90. Komisia konštatuje, že nato, aby bolo možné zhodnotiť dosah tejto požiadavky, je potrebné presnejšie definovať úlohu a obmedzenia vysielateľov v jazykoch národnostných menšín, a to najmä v porovnaní s pravidlami týkajúcimi sa používania cudzích jazykov, ktoré nie sú jazykmi národnostných menšín. V § 5 ods. 3 sa za slovo „Oznamy“ vkladajú slová „verejnej správy alebo oznamy týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku osôb“. Odôvodnenie: Obmedzuje povinné používanie štátneho jazyka v prípade oznamov určených pre verejnosť iba na odôvodnené prípady. Nepatria sem oznamy súkromného alebo obchodného charakteru. Benátska komisia mimochodom vyjadrila pochvalu za to, že Slovenská republika neprikazuje povinné používanie štátneho jazyka pre obchodné reklamy. (Uvedený záver je síce nesprávny [pravdepodobne sa zakladá na nepresných informáciách], avšak dobre znázorňuje medzinárodno-právny štandard v týchto otázkach. Platný zákon o štátnom jazyku totiž v skutočnosti prikazuje povinné používanie štátneho jazyka, iba právomoc dohľadu nad dodržiavaním tohto ustanovenia je vyňatá z pôsobnosti ministerstva kultúry a je pridelená do pôsobnosti Slovenskej obchodnej inšpekcie.) 414
