Tóth Károly (szerk.): Nyelvi jogok. A kisebbségi és nyelvi jogok helyzete Szlovákiában. I. Jogsegélyszolgálat 2009-2011 - Nyelvi jogok 1. (Somorja, 2013)
Államnyelvtörvény
Tisztelt Képviselő Asszony! Tisztelt Képviselő Úr! štátneho jazyka a ochranou jazykových práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Znamená to najmä, že príslušné opatrenia by nemali presahovať rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného legitímneho cieľa. V tejto súvislosti tiež treba poznamenať, že štátny jazyk má tú výhodu, že je jazykom väčšiny obyvateľov žijúcich na území daného štátu. 57. Napokon, Benátska komisia sa nazdáva, že povinnosť aplikovať zákon o štátnom jazyku by sa mala vzťahovať na štátne orgány (§ 3 ods. 1) a ich zamestnancov, štátnych zamestnancov a príslušníkov pri výkone svojho úradu len vtedy, ak takýto postup nezasahuje do jazykových práv, ktoré súkromným osobám vyplývajú z osobitných predpisov, medzinárodných zmlúv o ľudských právach a ochrane národnostných menšín (najmä Európska Karta regionálnych alebo menšinových jazykov) bez ohľadu na to, či samotné kritérium 20 % bolo splnené. 136. Benátska komisia ďalej považuje niektoré ustanovenia zákona o štátnom jazyku za nezlučiteľné s medzinárodnými záväzkami, ku ktorým Slovenská republika pristúpila, a preto by mali byť prehodnotené. Predmetné ustanovenia sa týkajú: povinnosti používať štátny jazyk v úradnom styku v oblastiach, kde menšinové obyvateľstvo nedosahuje 20 percentnú hranicu; povinnosti súkromných osôb používať úradný jazyk pri komunikácii so štátnymi a verejnými orgánmi; povinnosti používať štátny jazyk v súdnom a správnom konaní a v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ak má osoba dostatočnú znalosť štátneho jazyka; a neuznávania zmlúv vyhotovených v jazyku menšiny. 137. Benátska komisia sa na záver domnieva, že niektoré opatrenia na podporu a ochranu štátneho jazyka v znení uvedenom v zákone o štátnom jazyku by mali byť dôsledne preskúmané a prípadne zrevidované tak, aby sa predišlo ich neprimeraným účinkom. Predmetné ustanovenia sa týkajú: povinnosti používať štátny jazyk vo všetkých úradných záznamoch a dokumentoch cirkví a náboženských spoločností, ktoré sú určené pre verejnosť; povinnosti škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny viesť celú pedagogickú a ďalšiu dokumentáciu aj v štátnom jazyku; povinnosti používať štátny jazyk pri kultúrnych podujatiach; povinnosti používať štátny jazyk v ozbrojených silách, ozbrojených zboroch a hasičských jednotkách; používať štátny jazyk pri písomných právnych úkonoch a dokumentoch v pracovnom právnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu; povinnosti viesť v štátnom jazyku finančnú a technickú dokumentáciu a stanový združení, spolkov politických strán, politických hnutí a obchodných spoločností; povinnosti súkromných osôb používať štátny jazyk v nápisoch, reklamách a oznamoch určených pre verejnosť; a systému finančných pokút. V § 1 odsek 4 znie: „(4) Na používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín sa prednostne vzťahujú osobitné predpisy.4)” Odôvodnenie: Platné znenie zákona: § 1 ods. (4); „Ak tento zákon neustanovuje inak, na používanie etnických skupín sa vzťahujú osobitné predpisy." Rozpor so zásadou /ex specialis predstavuje základný problém platného ustanovenia. Zákon o štátnom jazyku má upravovať používanie slovenského jazyka ako úradného a štátneho jazyka Slovenskej republiky. Vo vzťahu k tomuto všeobecnému zákonu o používaní jazyka vystupujú zákony upravujúce používanie jazykov národnostných menšín, v prvom rade zákon o používaní jazykov národnostných menšín (č. 189/1999 Z.z.), v pozícii osobitných zákonov. V zmysle zásady ,,/ex specialis derogat legi generali“ má 407
