Tóth Károly (szerk.): Nyelvi jogok. A kisebbségi és nyelvi jogok helyzete Szlovákiában. I. Jogsegélyszolgálat 2009-2011 - Nyelvi jogok 1. (Somorja, 2013)
Államnyelvtörvény
Tisztelt Képviselő Asszony! Tisztelt Képviselő Úr! Melléklet: Pozmeňujúci návrh poslanca ................k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov 1. V § 1 odsek 2 znie: „(2) Štátny jazyk v úradnom styku má prednosť pred inými jazykmi, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, neustanovuje inak." Odôvodnenie: Platné znenie zákona: „(2) Štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky” Novelizácia upresňuje v súlade s medzinárodnými dohodami formuláciu ustanovenia a vyníma spod jeho pôsobnosti súkromný styk. Ustanovenie sa tak vzťahuje iba na úradný styk, pričom jeho pôsobnosť je rozšírená na všetky ostatné jazyky. Formulácia platného znenia nie je jednoznačná a je príliš všeobecná, nie je v súlade so súčasnou praxou a ani s právnym poriadkom Slovenskej republiky, keďže platné zákony vo viacerých prípadoch neprikazujú prednostné používanie štátneho jazyka, a preto je potrebné odkázať na medzinárodné zmluvy a osobitné predpisy. Štátny jazyk nemá podľa platného znenia prednosť pred jazykmi, ktoré nie sú používané na území Slovenskej republiky. To znamená, že štátny jazyk síce má prednosť pred jazykmi národnostných menšín, nemá však prednosť pred cudzími jazykmi, ktoré nie sú jazykom národnostnej menšiny žijúcej na území Slovenskej republiky. Táto zmena je potrebná vzhľadom na legislatívne pravidlá, podľa ktorých „Zákon musí byť terminologický presný a jednotný. Možno v ňom používať len správne a v právnom poriadku ustálené pojmy a správnu právnu terminológiu.“ Tento zákon používa pojem „iný jazyk“, ak sa jedná súčasne o jazykoch národnostných menšín a o cudzích jazykoch. Okrem toho sa javí, akoby chcel zákonodarca zabezpečiť prednosť pre štátny jazyk aj v súkromnom živote občanov a v komunikácii súkromného charakteru. To je však jednoznačne neprimerané a predstavuje neodôvodnený zásah do práva na rešpektovanie súkromia a do slobody prejavu (čl. 8 a 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Doslovný výňatok zo stanoviska Benátskej komisie: 47. Legitľmnosť osobitného postavenia úradného jazyka a jeho potenciálu pre zjednocovanie však žiaden štát neoslobodzuje od povinnosti dodržiavať ustanovenia medzinárodných dohovorov o ochrane národnostných menšín, najmä čl. 5 a čl. 10 Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín. Ako správne podotkol vysoký komisár OBSE pre otázky národnostných menšín, je preto veľmi dôležité nájsť primeranú rovnováhu medzi podporou 406
