L. Juhász Ilona: Rítusok, jelek, szimbólumok. Tanulmányok az összehasonlító folklorisztika köréből - Notitia Historico-Ethnologica 5. (Somorja-Komárom, 2011)
"Kopjafa" versus hagyományos fejfa? Hajdúböszörményi példa
Kopjafa” versus hagyományos fejfa? 213 „Kopijovitý” stĺp verzus tradičný lokálny drevený náhrobník? Príklad z obce Hajdúböszörmény (Zhrnutie) Autorka analyzuje vyrezávané náhrobníky a niektoré zmeny v cintorínskej kultúre v chránenej časti cintorína dolnozemskej lokality Hajdúböszörmény v Maďarsku a to vzhľadom na nariadenia určujúce cintorínsky poriadok. V tejto časti cintorína, v zmysle nariadenia upravujúceho pohreby a stavanie náhrobníkov, je povolené stavať výlučne náhrobníky tzv. cínového tvaru (maď. csónak alakú) v duchu miestnej tradície. Na tvar hrobov, starostlivosť o ne atď. sa tiež vzťahujú konkrétne predpisy. Uvedené nariadenia však príbuzní zosnulých dodržujú len sčasti, napriek tomu, že pochovávanie v tejto časti cintorína sa uskutočňuje na základe dobrovoľnosti. Táto prípadová štúdia poukazuje na to, že objavovaniu priebežne sa meniacich tendencií viažucich sa k pohrebom a k cintorínskej kultúre, ako i označovaniu hrobov ani v tejto časti cintorína nemožno zabrániť či usmerňovať ich nariadeniami. Pohrebná kultúra sa mení a prispôsobuje danej dobe práve tak, ako ostatné oblasti a segmenty kultúry, nie je možné konzervovať určitý stav, resp. udržiavanie akéhosi zmeraveného systému zvykov takmer spred sto rokov. Počas uplynulých viac ako sto rokov sa udiali podstatné spoločenské, kultúrne, ekonomické zmeny, zmeny v životnom štýle a pod., ktoré mali/majú veľký vplyv aj na cintorínsku kultúru, resp. na zvyky súvisiace so starostlivosťou o hroby. Pred vydaním nariadenia o náhrobníkoch sa stavali predovšetkým náhrobníky vo forme folkloristických kopijovitých stĺpov, resp. v tomto štýle zhotovené kríže. Nedominoval teda lokálny typ kríža, ale typ „kopijovitého stĺpu”, dnes fungujúceho aj ako pamätník. Kopijovité stĺpy sa dnes už globalizovali a v prostredí Maďarov majú vo svete funkciu národného symbolu. Po uvedení spomenutého nariadenia do platnosti podstatne ubudli kopijovité stĺpy, hoci úplne sa s ich stavaním neprestalo. Tvar, ornamentika, ako aj spôsob úpravy hrobov v chránenej časti cintorína vo väčšine prípadov nie je v súlade s obsahom nariadenia. Autorka predstavuje najnovšie javy v uvedenej časti cintorína (napr. mramorové tabule pripevnené na kopijovitý náhrobník, fotografie, ohradenie hrobu a pod.), zároveň zdôrazňuje, že typ náhrobníka, používaný pôvodne len u protestantov, je čoraz častejší aj na miestach odpočinku katolíckych zosnulých a v časti cintorína, kedysi vyhradenej len pre protestantov, sa čoraz častejšie pochovávajú aj katolíci. Keďže dnes už samotný vyrezávaný náhrobník, v maďarskom jazykovom prostredí bežne nazývaný „kopijovitý stĺp” (maď. kopjafa), je už sám osebe národným symbolom, aj pre katolíkov sa stalo dôležitým okrem religióznej príslušnosti označiť aj etnickú príslušnosť pomocou náhrobníka, čiže oproti krížu uprednostňujú „tradičný" náhrobník. „Speerhölzer” versus lokale Grabzeichen? Ein Fallbeispiel aus der Gemeinde Hajdúböszörmény (Zusammenfassung) Im Aufsatz untersucht die Autorin die Grabzeichen im Friedhof der ungarischen Siedlung Hajdúböszörmény, bzw. die Veränderungen der lokalen Bestattungskultur, besonders im Hinblick auf eine zeitgenössische Friedhofsordnung. Im Friedhofsgelände befindet sich ein unter besonderem Schutz stehendes Areal, in dem sich zahlreiche aus Holz geschnitzte Grabzeichen befinden. In diesem Bereich ist gemäß den Verordnungen der Friedhofsverwaltung nur die Einrichtung der traditionellen hölzernen Zeichen, die der so genannten Kahn-Form folgen, gestattet. Auf die Form und die Pflege der Grabhügel beziehen sich ebenfalls konkrete Verordnungen. Die Angehörigen der hier bestatteten Personen halten jedoch die Hinweise nur teilweise ein, obwohl Bestattungen in diesem Areal freiwillig sind. Die Fallstudie kann gut veranschaulichen, dass man den ständig neu auftauchenden Tendenzen und Erscheinungsformen der Begräbniskultur keines