L. Juhász Ilona: Rítusok, jelek, szimbólumok. Tanulmányok az összehasonlító folklorisztika köréből - Notitia Historico-Ethnologica 5. (Somorja-Komárom, 2011)
Kilenc kereszt. Egy szakráli kisemlék-együttes nyomában a világhálón. Új perspektívák a néprajzkutatásban
Kilenc kereszt (Devët krizfl) 103 „Devët krížu” Po stopách jednej sakrálnej pamiatky na internete Nové perspektívy etnologických výskumov (Zhrnutie) Štúdia predstavuje analýzou rôznych variantov povesti, viažúcej a ku skupine sakrálnych pamiatok zvaných Deväť krížov nachádzajúcich sa v Česku, presnejšie na južnej Morave, akú úlohu hrá internet pri šírení slovesného folklóru a ako prispieva k vzniku a šíreniu nových poviedkových variantov, resp. nových poverových poviedok a ich objaveniu sa na iných kontinentoch. Autorka objavila povesť o Deviatich krížoch v jednom čísle maďarského týždenníka z roku 1975, vychádzajúceho na Slovensku. Deväť krížov sa nachádza pri niekdajšej hlavnej ceste číslo 602, spájajúcej Bratislavu s Prahou, v blízkosti Brna v katastri obce Lesní Hluboké. Tvoria ich osem menších a jeden väčší drevený kríž. Povesť, ktorá sa k nim viaže, hovorí o tragickej láske, sobáši končiacom vraždou, keď nešťastný milenec s pomocou svojho spolupáchateľa zabije ženícha a ďalších päť osôb, náhodou aj samotnú nevestu, ktorá však mala ostať živá. Milenec skoncuje aj so svojím pomocníkom i so sebou. Podľa povesti všetkých pochovali na mieste činu a každej obeti postavili kríž. Nevesta leží uprostred, nad miestom jej odpočinku postavili najväčší kríž. Známych je viacero variantov tejto povesti, novšie sú pozoruhodné najmä z toho hľadiska, že väčšinu z nich inšpiroval nadpriemerný počet dopravných nehôd, ktoré sa stali na tomto úseku. Keď v roku 1982 dali do prevádzky diaľnicu Dl, spájajúcu Bratislavu s Prahou, vybudovanú paralelne s vozovkou číslo 602, na jej oboch stranách vytvorili odpočívadlo pre autá, motoresty, oba dostali názov Deväť krížov. Predtým mal rovnaký názov aj motorest v blízkosti Deviatich krížov, ktorý až do vybudovania diaľnice Dl bol v prevádzke. Na vonkajšej stene (na dobre viditeľnom mieste) oboch motorestov pri sa nachádza obraz väčších rozmerov, znázorňujúci povesť Deviatich krížov. To isté vyobrazenie nachádza návštevník aj vo vstupnej hale reštaurácie, avšak tu si už možno prečítať aj text viažuci sa ku krížom, čiže sem prichádzajúci návštevníci sa môžu spoznať aj príbeh spojený s týmto miestom. Pri Deviatich krížoch vedľa cesty číslo 602 v sklenenej vitríne si tiež možno prečítať text povesti v češtine, angličtine a nemčine. Na webovej stránke obce Lesní Hluboké sa nachádza tiež niekoľko variantov tejto povesti. Autorka okrem iného predstavuje, ako sa dostala poverová postava „Moothman" (motýlí muž, známa v usadlosti Mont Plesaní v štáte Virginia v USA), do jedného z variantov povesti Deviatich krížov. Motív deviatich krížov sa však objavuje aj v inej podobe. Je zobrazený v erbe blízkej usadlosti Lesní Hluboké, a tiež aj v embléme hotela Annahof pri ceste číslo 602 (bývalý motorest Deväť krížov prestavali na hotel), v ktorom sú zobrazené štylizované kríže. Brnenská hudobná skupina Mézitľm zložila skladbu o Deviatich krížoch. Die Geschichte eines sakralen Denkmals Eine Spurensuche im Internet Neue Perspektiven in der ethnographischen Forschung (Zusammenfassung) Die Fallstudie ist dem Denkmal Devët krížu (deutsch: Neun Kreuze) - einer Gruppe von sakralen Kleindenkmälern in Südböhmen - gewidmet, genauer gesagt den verschiedenen Varianten jener Sagen und Erzählungen, die sich um dieses Monument ranken. Die Autorin legt dar, welche Rolle das Internet bei der Verbreitung der mündlich tradierten Folklore heutzutage spielen kann, auf welche Weise dank dem Internet ständig neue Varianten, aber auch gänzlich neue Sagen und Vorstellungen entstehen können, die sich gegebenenfalls über ganze Kontinente verbreiten. Die Autorin wurde auf die Sagen um die Neun Kreuze dank eines Artikels in einem in der Slowakei erschienenen ungarischsprachigen Wochenblatt aus dem Jahre 1975 aufmerksam. Das
