Simon Attila: Az elfeledett aktivisták. Kormánypárti magyar politika az első Csehszlovák Köztársaságban - Nostra Tempora 19. (Somorja-Komárom, 2013)
9. Összegzés
212 Zhrnutie darilo vybudovať životaschopnú, nezávislú štruktúru strany, svoje miesto našli len v rámci organizačných štruktúr československých strán. Na strane druhej sa im nepodarilo uskutočniť nič z ich programu a ich výsledky sú aj v porovnaní so sudetonemeckým „vzorom“ chabé. Výsledky oboch národných aktivizmov vykazujú výrazné odlišnosti, kým sudetonemecké aktivistáké strany získali prevahu v radoch nemeckých voličov i v roku 1925 i v roku 1929, zatiaľ popularita maďarského aktivizmu - chápuc tým csomorovcov a schulczovcov - sa pohybovala medzi 15 a 20 percentami. Príčiny tohto rozdielu je potrebné vidieť v odlišnej socializácii oboch menšinových spoločenstiev, v odlišnosti hospodárskych a spoločenských štruktúr, v odlišnosti správania sa Berlína a Budapešti. Za rovnako dôležité sa nám zdá aj to, že Praha, ktorá svoju národnostnú politiku orientovala predovšetkým na vyriešenie nemeckej otázky, nebola ochotná upustiť od svojich predstáv Československa ako národného štátu. Táto skutočnosť už vopred odsúdila na zánik vytvorenie takej politickej sily, ktorá by bola prijateľná aj maďarským spoločenstvom a mala by rovnako korektné vzťahy aj s vládnymi kruhmi.
