Simon Attila: Az elfeledett aktivisták. Kormánypárti magyar politika az első Csehszlovák Köztársaságban - Nostra Tempora 19. (Somorja-Komárom, 2013)
9. Összegzés
Zhrnutie 209 Hoci napätie vyvolané kampaňou lorda Rothermereho naoko ukončilo aktivistické pokusy Maďarskej národnej strany (Magyar Nemzeti Párt), vo vnútri maďarského maloroľníckeho spoločenstva a členstva národnej strany sa našli sympatizanti sudetonemeckého aktivizmu. Potvrdzuje to napríklad časopis A Nap, ktorý vydal Károly Zay, resp. história maloroľníckej strany vedenej Károlyom Mohácsym, ktoré môžeme právom vnímať ako pokračovanie reálnej politiky sformulovanej Szent-Iványm. Je pravdou, že i tieto pokusy boli neúspešné. Na konci dvadsiatych a začiatkom tridsiatych rokov sa popri mene Károlya Zayho objavuje v súvislosti so založením novej, provládnej strany meno niekdajšieho predsedu Krestänsko-socialistickej strany Jenő Lelleyho. Lelley niekoľkokrát sformuloval návrh na vytvorenie strany lojálnej voči československému štátu, ale zároveň zohľadňujúcej aj krivdy maďarskej menšiny, avšak ku vzniku takejto strany napokon nedošlo. Druhý veľký prúd maďarského aktivizmu na Slovensku predstavovali hnutia viažuce sa k sociálnej demokracii. Po vzniku Československa bola podobne ako v radoch väčšinového obyvateľstva aj v radoch maďarskej menšiny na Slovensku najpopulárnejšou alternatívou sociálna demokracia. Maďarská sociálna demokracia na Slovensku, ktorá sa oddelila od nemeckej sociálnej demokracie na konci roku 1920 a Maďarská sociálnodemokratická robotnícka strana v Československej republike (Csehszlovák Köztársaság Magyar Szociáldemokrata Munkáspártja), politizovala v duchu tradičných sociálnodemokratických hodnôt, rešpektovala hranice vytýčené vo Versailles, ale odmietala centralistický štátny systém a namiesto neho podporovala predstavu československého štátu vybudovaného na národných autonómiách. Táto strana stála v ostrej opozícii voči československej sociálnej demokracii, ktorá sa podieľala na formovaní československej národnej diktatúry, ako aj voči samotnej vláde. Avšak v dôsledku toho, že Komunistická strana Československa jej veľmi rýchlo odlákala väčšinu voličov, maďarská sociálnodemokratická strana do polovice dvadsiatych rokov klesla na úroveň bezvýznamnej strany a vo volbách v roku 1925 bola žalostne porazená. Bolo jasné, že ako nezávislá strana nebudú vedieť existovať, a preto sa pod vedením Ignáca Schulcza, bratislavského typografa, ktorý v strane nadobúdal čoraz významnejšiu úlohu, začala prikláňať k československej sociálnej demokracii pracujúcej v tom období v opozícii. Podľa dohody uzavretej medzi oboma stranami v roku 1926 sa Maďarská sociálnodemokratická robotnícka strana v Československej republike rozpustila, jej členovia vstúpili do Československej sociálnodemokratickej robotníckej strany. Maďarská sociálna demokracia sa následne stala sekciou československej strany bez nejakej výraznej nezávislosti, pričom ju riadil Krajinský maďarský organizačný výbor. A hoci sa niektorí maďarskí sociálni demokrati, hlavne Košičan Géza Borovszky a Zoltán Farkas, pokúsili dôrazne presadzovať záujmy maďarských robotníkov, Krajinský maďarský organizačný výbor sa podriadil pražskému vedeniu strany a vzdal sa dôraznejšieho presadzovania záujmov maďarských voličov. Agrárny aktivizmus vedený Csömöröm a ľavicový aktivizmus reprezentovaný Ignácom Schulczom sa vyznačoval lojalitou voči československému štátu, pričom sa lojalita spájala aj s tým, ako boli chápané mierové zmluvy uzavreté po ukončení prvej svetovej vojny. V posudzovaní Trianonu sa prispôsobili očakávaniam svojich materských strán a československej verejnej mienky. V ich prejavoch sa citlivá otázka hraníc, ich spravodlivosti, resp. nespravodlivosti, ich etnický rozmer dostával - pochopiteľne - do úzadia, namiesto nej sa kládol dôraz na rozpor medzi starým feudálnym systémom a novým demokratickým systémom. Československú demokraciu postavili do kontrastu s feudálnym charakterom Uhorska a snažili sa presvedčiť maďarských voličov o tom, že v Československu majú lepší život, než by mali v Maďarsku. Podľa csomorovcov je to dostatočný dôvod na to, aby boli predstavitelia maďarskej menšiny
