Simon Attila: Az elfeledett aktivisták. Kormánypárti magyar politika az első Csehszlovák Köztársaságban - Nostra Tempora 19. (Somorja-Komárom, 2013)
9. Összegzés
210 Zhrnutie lojálni voči československému štátu a obe maďarské sekcie nestíhali túto lojalitu dostatočne často prehlasovať. Jednu z najväčších slabín aktivistických smerov predstavoval charakter ich tlače. Noviny ako A Reggel a Népújság, ktoré v dvadsiatych rokoch hlásali provládne správanie, udržiavali nepatrný kontakt s maďarskou realitou na Slovensku. Značná časť ich redaktorov boli emigranti z Maďarska, ktorí za najdôležitejšiu úlohu považovali vysloviť kritiku Horthyovského režimu. O problémy Maďarov na Slovensku sa takmer vôbec nestarali. Tlačovým orgánom na úrovni sa javili byť noviny Magyar Újság, ktorý v roku 1933 založil László Dzurányi, niekdajší redaktor novín Prágai Magyar Hírlap. Od novín Magyar Újság sa očakávalo, že porazia noviny Prágai Magyar Hírlap a stanú sa prvým zdrojom správ maďarských čitateľov denníkov. To sa síce nestalo, ale noviny vedené Dzurányim sa vyšplhali medzi vedúce tlačové médium tohto obdobia. Stalo sa tak vďaka tomu, že z neho chýbala servilnosť voči vláde, ktorá bola typická pre predošlé aktivistické noviny, ako aj vďaka tomu, že sa ozýval aj proti krivdám, ktoré postihli maďarské obyvateľstvo. Nikdy však nepozabudli zdôrazniť lojalitu voči československému štátu. Hospodárska kríza, ktorá prenikla aj do Československa, mala pre sudetonemecký aktivizmus katastrofálne dôsledky. Sklamaní nemeckí voliči, na ktorých mimochodom zapôsobil aj Hitlerov výrazný prejav, sa vo voľbách v roku 1935 odklonili od provládnych nemeckých síl a dali svoje hlasy prevažne Sudetonemeckej strane. Mladé generácie aktivistických strán na čele so sociálnym demokratom Wenzelom Jakschom si z toho odvodili, že musia vystúpiť s radikálnejším národným a sociálnym programom, lebo len tak budú vedieť konkurovať Henleinovej strane. Ich politiku nazývame politikou neoaktivizmu (Jungaktivizmus). Zmeny, ku ktorým došlo v medzinárodnej a československej politike, upozornili pražské vládne kruhy na to, že popri posilnení represívnych prostriedkov moci je potrebné pokúsiť sa ovplyvniť politický život menšinových spoločenstiev aj konštruktívnejšími prostriedkami. V tomto duchu uzavrel Milan Hodža dohodu s neoaktivistami a 18. januára 1937 vydal také vládne vyhlásenie, ktoré načrtlo pozitívne kroky uskutočnené smerom k nemeckej menšine. Na naplnenie týchto krokov však už nezostal čas, nakoľko udalosti roku 1938 zotreli nielen sudetonemecký aktivizmus, ale aj šancu na Česko - nemecké zmierenie. Na rozdiel od sudetonemeckého aktivizmu maďarský aktivizmus zažíval svoj zlatý vek až v tridsiatych rokoch, čo odzrkadľuje i tá skutočnosť, že popri dvoch velkých stranách (Agrárnej a Sociálnodemokratickej) sa v roku 1934 pokúsila vytvoriť maďarskú sekciu aj Československá národnosocialistická strana. Tento pokus, ktorý sa spája s menom zakladateľa a prvého predsedu Republikánskej maďarskej poľnohospodárskej strany, Aladára Csánkiho, však veľmi rýchlo zlyhal. Maďarskí aktivisti aj napriek tomu dosiahli najväčší úspech vo volbách v roku 1935, mohli poslať až troch zástupcov do Poslaneckej snemovne pražského Národného zhromaždenia, a to Csomora, Schulcza a Štefana Štundu. O maďarskom neoaktivizme však nemôžeme hovoriť, nakoľko k csomorovcom (alebo na ich miesto) sa nepridali mladí politici a politika maďarských sekcií sa tak neobnovovala. Akúsi zmenu je možné postrehnúť v tom, že v duchu doby vo svojich prejavoch už aj oni dôraznejšie formulovali krivdy menšiny. Ich podania - na rozdiel od občianskej opozície - však obsahovali len také vzdelávacie, jazykové a kultúrne požiadavky, ktoré si nevyžadovali zmenu ústavných pomerov štátu. Hlboká kríza Československej republiky v roku 1938 však zasiahla aktivistické sekcie nepripravené, vo svojich prejavoch pokračovali na už vyšliapanej ceste. Ich pokles bol citeľný už v komunálnych voľbách v máji a júni spomínaného roku, hlavne v prípade sekcie pôsobiacej v Agrárnej strane. V spore o národnostný štatút, do ktorého sa relevantne nedokázali zapojiť, posilňovali tábor tých, ktorí mali záujem o zachovanie doterajšieho stavu a ktorí boli proti
