Simon Attila: Az elfeledett aktivisták. Kormánypárti magyar politika az első Csehszlovák Köztársaságban - Nostra Tempora 19. (Somorja-Komárom, 2013)
9. Összegzés
208 Zhrnutie Nemcov do vlády v roku 1926, čoho následkom sa znížilo sociálne napätie medzi oboma národnými spoločenstvami. Koalícia však vznikla z pragmatických, mocensko-politických záujmov, nestála za ňou skutočná národná politická zhoda, a tak nedošlo k očakávanému prelomu a naďalej pretrvávali ambície pražských vlád o vytvorenie československého národného štátu. Počiatky maďarského aktivizmu na Slovensku sa viažu k československej pozemkovej reforme. Agrárna strana sa snažila využiť hlad maďarského obyvateľstva po pôde a touto cestou získať na stranu vlády časť maďarských voličov. V záujme toho vytvorili v roku 1923 Republikánsku maďarskú poľnohospodársku stranu (Köztársasági Magyar Földmíves Párt), ktorá bola síce registrovaná ako nezávislá politická strana, ale za svojho vodcu verejne deklarovala Milana Hodžu a hospodárske pozadie strany zabezpečovala Agrárna strana. Strana vedená Istvánom Csömöröm však rýchlo stratila svoj kredit pred maďarskými voličmi, a to hlavne v dôsledku príliš servilného postoja voči vláde, resp. kvôli nedodržaniu sľubov očakávaných od pozemkovej reformy. Kedže sa Csomorova strana nedokázala dostatočne posilniť, strana napokon vo voľbách v roku 1925 nekandidovala, ale svojich priaznivcov vyzývala podporiť kandidátku Agrárnej strany. Maďarská strana síce ešte zostala nezávislou, ale v skutočnosti fungovala ako satelit Agrárnej strany. Svoj priamy vplyv si Hodža zabezpečil delegovaním vlastných ľudí do užšieho vedenia maďarskej strany. Takými boli Ján Dúchaj, Samuel Žoch, Milutin Križko. neskôr Štefan Štunda. Pred parlamentnými voľbami v roku 1929 bola strana aj organizačne začlenená do Agrárnej strany a stala sa jej maďarskou sekciou, ktorá však nedisponovala žiadnou nezávislosťou. Otázku pozemkovej reformy sa snažila využiť aj iná maďarská politická strana, ktorá sa dala ministerstvom vnútra taktiež zaradiť medzi aktivistické. Rétorika Krajinskej roľníckej strany (Országos Parasztpárt), ktorú založil Vince Mikié v Nitre v roku 1924, bola na rozdiel od Csomorovej lavicová. Avšak nedokázala dosiahnuť výsledky. V parlamentných volbách roku 1925 zlyhala, čo viedlo k rozpadu strany. V je potrebné vidieť nielen záujmy vlády, ale aj nespokojnosť, ktorá sa objavila v časti maďarského obyvateľstva v súvislosti so strnulým opozičným správaním dvoch občianskych strán, a to maloroľníkov premenovaných na Maďarskú národnú stranu (Magyar Nemzeti Párt) a Krajinskú kresťansko-socialistickú stranu. Aj to zohralo svoju úlohu, že počas kampane vo voľbách v roku 1925 József Szent-Ivány (predseda národniarov), ktorý mal ambície zomknúť občianske strany k spolupráci, načrtol predstavu takej stratégie, ktorú sám nazýval národnou reálnou politikou, ktorej ciele zameral na to, aby dal chlieb Maďarom na Slovensku a aby sa Česko-Slovensko prebudovalo z národného na národnostný štát. Po voľbách, ktoré pre národnú stranu skončili úspešne, maďarský politik sformuloval taký politický program, ktorý popri tom, že neodmietal spoluprácu s československými stranami, staval na sebaurčovacie právo Maďarov a slúžil na posilnenie ekonomických a politických pozícií maďarskej menšiny na Slovensku. V tomto chápaní si bola Maďarská národná strana podobná s nemeckou aktivistickou stranou Bund der Landwirte, s ktorou tvorili spoločný parlamentný klub, ale bola v ostrom kontraste s politickou praxou Csomorovej strany. Výsledky volieb zvznik čisto občianskej vlády. To korešpondovalo aj s predstavami Szent- Iványho, veď jeho cieľom bolo rozbitie československej národnej koalície a vytvorenie takej situácie, v ktorej by mohli byť menšinové strany jazýčkom na váhach, a tak by vedeli aj prakticky zasiahnuť do vládnej politiky. V tomto duchu sa stala Maďarská národná strana (Magyar Nemzeti Párt) členom „colnej únie“ a rozbehla rokovania so Švehlom o vstupe do vlády. Na rozdiel od BdL ku vstupu maďarskej strany do vlády nedošlo, čoho príčiny je potrebné hľadať jednak v tom, že ani Budapešť vstup nepodporovala, ale ani zo strany Prahy nebola ochota prijať predstavy Szent-Iványho o vzdaní sa snáh o vytvorenie národného štátu.
