Simon Attila: Az elfeledett aktivisták. Kormánypárti magyar politika az első Csehszlovák Köztársaságban - Nostra Tempora 19. (Somorja-Komárom, 2013)
9. Összegzés
Zhrnutie Zabudnutí aktivisti. Provládna maďarská politika v prvej Československej REPUBLIKE Menšinový aktivizmus bol osobitým javom politického systému prvej Československej republiky. Politické strany, ktoré boli označené za aktivistické, nielenže prijali fakt existencie československého štátu, ale boli ochotné spolupracovať s politickými stranami československej väčšiny, ba čo viac príležitostne sa aj spolupodielať na riadení štátu. A hoci takýto postoj sa stal známym predovšetkým v súvislosti s politikou sudetských Nemcov, nebol celkom neznámym javom ani vo vtedajšom verejnom živote maďarskej menšiny na Slovensku. Zatiaľ čo história maďarského aktivizmu bola dosiaľ do značnej miery neprebádaná, jeho vnímanie bolo jednostranne negatívne: bol chápaný ako synonymum politiky bezcharakterne prisluhujúcej československej vláde, resp. zrádzajúcej záujmy Maďarov. Cieľom tejto práce je poskytnúť pohľad na tému pomocou dosiaľ prevažne neznámych prameňov, a tak poskytnúť nový pohľad na doteraz panujúci obraz aktivizmu. Vzťah Maďarov na Slovensku k politike československých vlád bol ovplyvnený okrem iných faktorov predovšetkým okolnosťami vzniku nového štátu, národnostnou politikou československého štátu, socializáciou maďarského obyvateľstva a oficiálnou budapeštianskou politikou. Ak berieme do úvahy tieto faktory, je možné rozlíšiť tri navzájom odlišné obdobia. V období od vzniku československého štátu až po prvé parlamentné volby, ktoré môžeme označiť právom za obdobie československej národnej diktatúry, neboli ešte podmienky na vznik aktivistickej politiky. Pre správanie maďarskej menšiny v tomto období bolo charakteristické odmietanie Československa. Dvadsiate roky 20. storočia znamenali rozkvet Československej republiky. Politická a hospodárska konsolidácia, ku ktorej v nich došlo, vytvorila priaznivú atmosféru aj na vysporiadanie vzťahov väčšinového a menšinového obyvateľstva. V tomto období prijímalo maďarské obyvateľstvo realitu existencie československého štátu stále väčšmi tolerantne, paralelne s tým sa spestrili aj jeho politické nástroje. Popri opozičnom, resp. (boľševickom) ľavicovom postoji sa objavil aj aktivizmus, ktorý nadobudol rôzne podoby. Tretie obdobie predstavujú krízové roky v dejinách Československa, keď otázka revízie hraníc výraznejšie ako kedykoľvek predtým polarizuje politický život menšiny. V tomto období sa už maďarský aktivizmus na Slovensku stále viac odtŕhal od svojich voličov, až napokon definitívne zlyhal. Vzor a zároveň aj porovnávací základ pre maďarský aktivizmus predstavovala politika sudetských Nemcov. Cesta Nemeckej agrárnej strany (Bund der Landwirte - BdL), Nemeckej sociálnodemokratickej robotníckej strany (Deutsche Sozialdemokratische Arbaiterpartei - DSAP) a Nemeckej kresťanskej socialistickej ľudovej strany (Deutsche Christlichsoziale Volkspartei - DCV) k aktivizmu nebola cestou priamou, veď na začiatku sa aj oni ostro postavili proti Československu. Prišli však na to, že v - pre Nemcov nepriaznivej štruktúre centralistického Československa - povedie cesta k zmene a k zastaveniu úpadku nemeckej spoločnosti len cez spoluprácu s väčšinovou spoločnosťou. Dôležitým dôsledkom tohto zistenia bol vstup
