Simon Attila: Egy rövid esztendő krónikája. A szlovákiai magyarok 1938-ban - Nostra Tempora 18. (Somorja, 2010)
Helynévmutató
316 Zhrnutie volieb bol potvrdením Zjednotenej maďarskej strany, kedže získala takmer 80% hlasov maďarských voličov, čím dosiahla svoj najlepší výsledok v medzivojnovom období. Avšak Komunistická strana Československa, ktorá vo volbách konaných v znamení národnej súdržnosti nedokázala voličov adekvátne osloviť, utrpela jednoznačnú porážku, a marginalizoval sa aj maďarský aktivizmus. Jednou z najdôležitejších častí práce je štvrtá kapitola zaoberajúca sa národnostným štatútom. Venuje sa príčinám vytvorenia štatútu, rokovaniam o štatúte a Runcimanovej misii. Otázka národnostného štatútu bola nielen meradlom hodnôt dobovej československej politiky, ale aj postoja nemeckej a maďarskej menšiny. Hodžova vláda vystavená medzinárodnému tlaku videla v národnostnom štatúte poslednú možnosť riešenia sudetonemeckej otázky mierovými prostriedkami a v rámci Československa. Avšak SdP, ktorá sa stala vykonávatelkou Hitlerovej vôle, nemala záujem na dohode, ale využijúc oprávnené sťažnosti sudetonemeckého obyvateľstva chcela dosiahnuť zvýšenie politického napätia. A tak bol národnostný štatút, ktorý chcel skoncovať so zaužívanými predstavami o národnom štáte, a ktorý chcel menšinovú otázku riešiť na európskej úrovni, odsúdený na neúspech. Táto kapitola sa podrobne zaoberá postojom Zjednotenej maďarskej strany k štatútu. Naznačuje, že ZMS, ktorá dúfala v dlhodobé riešenie problémov maďarskej menšiny revíziou hraníc, bola v súlade s názorom Budapešti otvorená rokovať, a v štatúte videla príležitosť zlepšiť právne postavenie maďarskej menšiny. Starostlivo však dbala na to, aby sa vyhla akémukoľvek dohovoru, ktorý by posilnil platnosť aktuálnych štátnych hraníc a legitimizoval by ich. Kedže však pre Hodžovu vládu, ale aj pre Paríž a Londýn bola prvoradou otázka sudetských Nemcov, ZMS nemohla zásadne zasiahnuť do tvorby štatútu. V skutočnosti dokázala na jednotlivé návrhy reagovať až dodatočne, pričom sa jej stanovisko neustále menilo a zaujímala čoraz radikálnejšiu pozíciu. Napokon sa najdôležitejším heslom maďarskej strany stal princíp rovnakého zaobchádzania, čiže to, aby sa aj na Maďarov vzťahovalo to isté, čo dosiahnu sudetskí Nemci. Piata kapitola sa venuje dňom prípravy Mníchovskej zmluvy - obdobiu, ktoré spôsobilo významný zvrat aj v maďarskej politike na Slovensku. Totižto ZMS vidiac, že riešenie sudetonemeckej otázky smeruje k revízii hraníc, sa vo svojej deklarácii zo 17. septembra prvýkrát po dvadsiatich rokoch otvorene postavila za právo maďarskej menšiny na sebaurčenie a nepriamo aj za revíziu Trianonu. Maďarská strana však aj v týchto napätých dňoch zotrvala na pôde parlamentného politizovania a k tomu vyzývala aj maďarské obyvateľstvo. A práve vďaka tomu, ako aj rozvážnemu postoju maďarskej menšiny zostalo južné Slovensko aj v dňoch mníchovskej krízy pokojné a maďarskí záložníci splnili aj mobilizačný rozkaz. Posledná rozsiahla kapitola pojednáva o udalostiach na južnom Slovensku v období medzi Mníchovským diktátom a prvou Viedenskou arbitrážou. Autor sa zaoberá zmenami, ktoré nastali v slovenskej vnútornej politike, rokovaniami medzi Slovenskom a Maďarskom o úprave hraníc a evakuačnými opatreniami slovenskej vlády. Základnou témou kapitoly je však postoj maďarského obyvateľstva na Slovensku v skúmanom období. Po Mníchovskom dohovore totiž Maďari žijúci na Slovensku dali sériou pokojných demonštrácií najavo, že chcú uplatniť svoje právo na sebaurčenie a žiadajú revíziu maďarsko-slovenskej hranice na etnickej báze. Vláda maďarské demonštrácie spočiatku tolerovala, neskôr však proti nim rázne zakročila a v južných okresoch vyhlásila stanné právo. A tak dni pred zrodom prvej Viedenskej arbitráže prebiehali v regióne síce v napätej atmosfére, ale bez násilností. Maďarské obyvateľstvo južného Slovenska prijalo Viedenskú arbitráž vytyčujúcu novú hranicu medzi Maďarskom a Slovenskom na etnickej báze s uspokojením a velkou radosťou. Viedenským rozhodnutím sa pre maďarskú menšinu skončila jedna éra a začal sa nový letopočet. Skončil sa jeden rok prežitý v menšine. Monografiu uzatvára súhrn výsledkov, chronológia udalostí roku 1938, texty niektorých významnejších dokumentov a register mien osôb a zemepisných názvov. Preklad Anna Nagyová
