Hulkó Gábor: Oprávnenie k živnostenskému podnikaniu v Slovenskej republike - Nostra Tempora 11. (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
Čast' IV.
Vznik oprávnenia k živnostenskému podnikaniu 69 k vydaniu koncesnej listiny. To, že stanovisko je záväzné a nie smerodajné, nastoluje otázku možnosti nápravy nesprávnych rozhodnutí' s poukazom na negatívne stanovisko orgánu štátnej správy a otázku samotnej povahy týchto stanovísk z pohľadu teórie práva. Podľa súčasnej formulácie živnostenského zákona a správneho poriadku je možné riadne a mimoriadne opravné prostriedky použiť len k náprave rozhodnutí, ktoré boli vydané v správnom konaní. Stanovisko (povolenie, vyjadrenie, súhlas, posudok) však povahu správneho rozhodnutia nemá. Teoreticky to môže viesť k situácii, že žiadateľovi nebude vydaná koncesná listina z dôvodu, že príslušný orgán štátnej správy vydal záporné stanovisko. Žiadateľ v takom prípade nič efektívneho nezmôže k náprave - nemá k dispozícii žiadny právny inštrument, ktorý by smeroval proti odmietavému stanovisku. Riešenie, ktoré poskytuje správny poriadok, podľa ktorého na vydávanie stanovísk platia primerané základné pravidlá konania87, situáciu nerieši. Žiadateľ môže napadnúť len vydané odmietavé rozhodnutie živnostenského úradu, ktoré však nemá ani pôsobnosť, ani právomoc prehodnotiť stanovisko iného orgánu štátnej správy. Možným riešením by mohla byť zmena právnej úpravy. Z hľadiska zákonodarcu by bolo najjednoduchšie zmeniť povahu „povolení" a „vyjadrení" uvedených v § 53 ods. 1 ŽZ na povahu rozhodnutia. Bola by pri tom zachovaná právna záväznosť stanovísk príslušných štátnych orgánov, ale aj zaručená možnosť nápravy nesprávneho rozhodnutia. Inou možnosťou je zrušenie právnej záväznosti stanovísk a ponechať živnostenskému úradu možnosť uváženia v procese rozhodovania o koncesnej listine. Živnostenský úrad by tak mohol mať za povinnosť vyžiadať stanovisko, ktoré by ale nemalo záväzný charakter, len smerodajnú povahu. Po posúdení tohoto stanoviska a iných okolností by potom živnostenský úrad rozhodol s konečnou platnosťou na základe svojho uváženia. Je potrebné však podotknúť, že súčasný stav plne vyhovuje podmienkam praxe a nespôsobuje žiadne aplikačné problémy. 87 Ust. § 3 ods. 6 správneho poriadku.
