Hulkó Gábor: Oprávnenie k živnostenskému podnikaniu v Slovenskej republike - Nostra Tempora 11. (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
Čast' IV.
70 Vznik oprávnenia k živnostenskému podnikaniu Mimo vyžiadania tohoto obligatórneho stanoviska môže živnostenský úrad požiadať o fakultatívne stanovisko ďalšie orgány v prípadoch, keď to posúdi ako nutné. Pre fakultatívne stanovisko platia primerané ustanovenia o obligatórnom stanovisku, pričom pod pojmom primeranosť sa skrýva skutočnosť, že toto stanovisko záväzné nie je. Rozhodovacia fáza je ukončená posúdením oprávnenosti nároku žiadateľa. Živnostenský úrad pri svojom rozhodovaní je viazaný v niekoľkých smeroch, napriek tomu odlišnosť medzi živnosťmi ohlasovacími a koncesovanými sa neprejavuje výlučne len v procesnoprávnych záležitostiach. Otázku spôsobilosti podnikateľa má dovolené posudzovať z pohľadu splnenia všeobecných a osobitných podmienok, z pohľadu udelenia, príp. neudelenia stanoviska štátneho orgánu a na základe spoľahlivosti podnikateľa. Práve v prípade posledne uvedeného kritéria má možnosť živnostenský úrad správneho uváženia, čo tiež môže byť dôvodom nevyhovenia žiadosti. Spoľahlivosť podnikateľa sa pritom obvykle posudzuje na základe fakultatívneho stanoviska, pričom ale živnostenské úrady v praxi posúdenie spoľahlivosti podnikateľa radšej nechajú „bokom", pretože neexistuje žiadne, ani demonštratívne vymedzenie tohoto neurčitého pojmu pre účely živnostenského zákona88. Živnostenský úrad tak vydá rozhodnutie vo veci do 30 dní od podania žiadosti, vydaním koncesnej listiny vo forme správneho rozhodnutia. Náležitosti listiny sú uvedené v § 54 ŽZ taxatívne, pre informačnú povinnosť sa použije § 48 ŽZ obdobne. V priebehu celého konania má podnikateľ povinnosť oznámenia skutočností, ktoré môžu byť považované za zmenu žiadosti, pričom takto zmenená žiadosť sa považuje za novo podanú v zmysle § 56 ŽZ. Jedná sa však o imperfektnú normu, bez sankcie a teda aj bez možnosti donútenia podnikateľa k splneniu tejto povinnosti. 88 „Neurčitý pojem" je neurčitým práve preto, lebo nie je vymedzený a preto nie je možné očakávať od správnych orgánov, resp. od ich zamestnancov, aby boli vždy informovaní' o aktuálnych metódach interpretácie a aplikácie zákona a výkladu neurčitých pojmov.
