Bukovszky László (szerk.): Egy régió története a XI. századtól 1945-ig. Mátyusföld - Lokális és regionális monográfiák 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2005)

Helynévmutató

ročia. Najprv vychádzali regionálne noviny len v Galante (Galántha és Vidéke - 1892), neskôr aj v Šali (Vágsellye és Vidéke - 1907) a v Seredi (Közvélemény - 1912).

Veľký vplyv na vzdelávanie obyvateľstva mal vývoj ľudového (základného) školstva. Pod vplyvom osvietenstva bolo už panovníčkou Máriou Teréziou v 18. storočí aj celoštátne regulované. Vo väčších uhorských lokalitách sa už v stredoveku objavili farské (parochiálne) cirkevné školy a aj obdobie reformácie a protireformácie pozitívne vplývalo na rast školstva. K ich systematickému vybudovaniu však došlo až v polovici 18. storočia. Ratio educationis (1777) sa prvýkrát pokúsilo dať školy pod štátny dozor a vytvoriť jednotný školský systém. Výsledkom snažení na poli výchovy, ktoré začali v roku 1848, vznikol v roku 1868 tzv. školský zákon. Zákon určil kategórie štátnych, obecných, cirkevných a súkromných ľudových škôl. Medzi ľudovými školami, zriadenými na základe tohto zákona, tvorili v regióne väčšinu cirkevné školy. Medzi nimi zaujímalo zvláštne miesto 11 židovských ľudových škôl (Diakovce, Galanta, Horné Saliby, Jelka, Nemecký Dióseg (dnes Sládkovičovo), Senec, Sered', Šaľa, Tešedíkovo.Vlčany) so svojimi osobitosťami, ktoré sa im podarilo udržať až do holokaustu.

Obyvateľstvo Matúšovej zeme sa v období pred prijatím kresťanstva zrejme pridržiavalo pohanských zvykov a náboženstva. Prvé materiálne pamiatky kresťanského vierovyznania sa v tomto regióne objavili už v hrobových nálezoch z konca 10. storočia. Po prijatí kresťanstva územie patrilo z hľadiska cirkevnej organizácie k Ostrihomskému arcibiskupstvu založenému v roku 1001 uhorským kráľom Štefanom I. V rámci neho patrilo od 12. storočia k nitrianskemu a bratislavskému archidiakonátu. V písomných prameňoch sa prvé kostoly a farnosti spomínajú už v 12. storočí. V nasledujúcich dvoch storočiach stredoveku sa na Matúšovej zemi už takmer úplne vytvoril dnešný systém farností. Volbu patrónov kostolov možno spájať v tej dobe rozšíreným mariánskym kultom, čiastočne i s kultom svätcov z rodu Arpádovcov. Vychádzajúc z patronátneho práva mohli na to mať istý vplyv aj svetskí a cirkevní donátori. V prvej tretine 16. storočia na Matúšovej zemi pod vplyvom reformácie podstatne zoslabila katolícka cirkev. Vďaka svojej geografickej polohe sa ľud ako prvý zoznámil s učením reformácie prichádzajúcim od západu. Hlavným podporovateľom reformácie na Matúšovej zemi bol majiteľ šintavského panstva krajinský sudca Alexej Thurzo. Do polovice 16. storočia sa celá oblasť stala protestantskou. Lutherská a kalvínska vetva protestantizmu sa ani v tomto regióne spočiatku výrazne od seba neoddelili. K tomu došlo až na galantskej synode v roku 1592. Zákonný článok č. 26/1681 menovite určil tie obce, v ktorých mohli protestanti slobodne vykonávať náboženské obrady. Iba na tzv. artikulárnych miestach si mohli postaviť kostol, faru a školu a slobodne verejne prevádzať cirkevné obrady. Na Matúšovej zemi boli dve vyznačené artikulárne miesta, Pusté Úläny a Reca. Na ostatných miestach umožnil pobožnosti až Tolerančný patent Jozefa II. V období protireformácie šľachta, ktorá sa stala katolíckou, vyhnala zo svojich majetkov (obcí) protestantských kazateľov a obsadila dovtedy používané protestantské kostoly. Po vyhnaní Turkov sa v celej krajine začalo s obnovovaním katolíckej cirkevnej organizácie. V druhej polovici 18. storočia, v čase panovania Márie Terézie a neskôr jej syna Jozefa II., sa vďaka reorganizácii cirkevného systému viaceré dovtedajšie fílie premenili na samostatné farnosti. Na viacerých miestach boli s finančnou podporou donátora (napr. kancelár František Esterházy) postavené nové kostoly. Úplnú slobodu vyznania však zabezpečili až zákony z apríla 1848.

Vývoj spoločenského, národnostného a konfesionálneho zloženia obyvateľstva na Matúšovej zemi sa následkom historických udalostí v priebehu dejín viackrát a do veľkej miery zmenil. Zmeny etnickej a spoločenskej priestorovej štruktúry boli ovplyvňované rozširovaním epidémií, vojnovými udalosťami, spontánnou a organizovanou migráciou, ale aj dôsledkami zmien štátnej moci. Tie radikálne zmenili spoločenské, národnostné a kon376