Bukovszky László (szerk.): Egy régió története a XI. századtól 1945-ig. Mátyusföld - Lokális és regionális monográfiák 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2005)

Helynévmutató

fesionálne zloženie tohto regiónu. Čo sa týka národnostnej štruktúry regiónu, od stredoveku - hoci sa môžeme spoliehať len na odhady - sa slovensko-maďarská etnická hranica tiahla severnejšie, než je nami prejednávaná Matúšova zem. Turecké pustošenie, ale predovšetkým pätnásťročná vojna mali veľký vplyv na eťnickú štruktúru regiónu. Znovuosľdlenľm a migráciou v 18. storočí sa posunutím tejto hranice na juh vytvorila nová etnická štruktúra, ktorá bola viac menej zhodná so stavom v období druhej svetovej vojny. Väčšinu obyvateľstva nami chápanej Matúšovej zeme po stáročia tvorilo maďarské etnikum. Druhou najpočetnejšou etnickou skupinou boli Slováci, ktorí žili na sever od línie Boldog - Reca - Malá Mača - Veľká Mača - Váhovce - Dlhá nad Váhom v pomerne kompaktnom bloku. Štátoprávne zmeny v roku 1918/19 mali negatívny vplyv na vývoj pomeru madärského obyvateľstva. Za desať rokov (medzi 1920-1930) sa počet Maďarov znížil o 14 %, kým počet Slovákov sa zvýšil o 26 %. Tento pokles možno čiastočne odvodiť od prirodzenej asimilácie, z novej migračnej vlny pri realizácii pozemkovej reformy, ale aj z násilných, resp. skrytých asimilačných snáh štátnych úradov.

(Preklad: Gaál Ida)

377