Horony Ákos - Orosz Örs - Szalay Zoltán: A hely nevei, a nyelv helyei. A kisebbségi nyelvi jogok története Szlovákiában 1918-2012 - Jelek a térben 4. (Somorja, 2012)
Az új államban
38 Az új államban // o . '-cAjrS #*'y KU2tfCV0 '7,V !*J ĽJÍ.ÍÍUC0. |*l 0.°. W/ZSALY. f*J Beregszász/Berehove, Nagymuzsaly/Muzsijeve, 1929 1920 után Kárpátalja szinte kizárólag magyarok által lakott területein is hivatali háromnyelvűséget vezettek be. Mivel a cseh mellett a ruszin is hivatalos nyelv volt, a tartomány egész területén a magyar csak harmadik helyen jelenhetett meg Po roku 1920 boli zavedené tri úradné jazyky aj na tých územiach Podkarpatskej Rusi, ktoré obývali výlučne Madari. Kedže okrem češtiny bola úradným jazykom v tejto oblasti aj rusínčina, madarčina mohla figurovať až na treťom mieste After 1920, in Transcarpathia, even in settlements almost exclusively inhabited by Hungarians, official trilingualism was introduced. Since besides Czech, the Ruthenian language was official as well, in the whole region Hungarian could be present only in third place Le trilinguisme a été introduit dans l’administration même sur les territoires de la Ruthénie subcarphatique habités uniquement par les Hongrois. Comme le rusyn était également langue officielle à côté du tchèque sur tout le territoire de la région, le hongrois ne figurait qu’au troisième rang Potvrdenka Elismervény na vklad betétre slovom szóval Kč 3 2 T3 V n n Kč 1 "ô-ï ■Š,£< pre šekový Met číslo oo on 4 dl számú csekkszámlára 1• **1113 Majiteľ účtu — A számla tulajdonosa Csehszlovákiai Népszava Praha podpis p<n!. úradníka ! a j i I érdekéber Prága/Praha, cca. 1930 Postai elismervény Poštová potvrdenka Postal receipt Accusé de réception postal Dunaszerdahely/Dunajská Streda, 1926 Kétnyelvű felszabadulási oklevél, ún. mesterlevél Dvojjazyčný výučný list Bilingual Diploma certificate of mastership Diplome de maîtrise bilingue Jazykové nariadenie So zámerom vytvorenia detailných nariadení o používaní jazykov a na praktickú aplikáciu jazykového zákona bolo 4. februára 1926 vydané tzv. jazykové nariadenie č. 17/1926. Vcelku príliš komplikovaný a málo priehľadný systém podmienok, podľa ktorých sa malo riadiť používanie menšinových jazykov pre národnostné menšiny nebolo prijaté s nadšením. Na základe nariadenia bola uznanou „národnostnou a jazykovou menšinou“ iba tá, ktorá dosiahla aspoň v jednom súdnom okrese 20%-né zastúpenie. • Jazykové nariadenie bralo do úvahy nielen fyzické osoby ako oprávnené na používanie menšinového jazyka, ale aj právnické osoby, samosprávne orgány, zastupiteľské orgány a cirkevné inštitúcie. • Články 37-AO. sa zaoberali prípadmi, kde sa administratívne úkony mohli vykonávať len v jazyku menšiny. Takýto postup sa mohol uplatňovať v tých súdnych okresoch, kde pomer národnostnej menšiny dosiahol dve tretiny celkového počtu obyvateľstva. • Jazykové nariadenie polícii povolilo používať v ústnom styku s obyvateľmi aj menšinový jazyk. • Na pečiatkach štátnych orgánov bolo v istých prípadoch predpísané uviesť príslušný názov aj v jazyku menšiny. • Na druhej strane, v prípade každého štátneho zamestnania sa povinne predpisovalo úplné ovládanie štátneho jazyka. • Skúšky, ktoré sa vyžadovali v štátnej správe (napr. administratívno-technické, finančné, notárske atd.)
