Horony Ákos - Orosz Örs - Szalay Zoltán: A hely nevei, a nyelv helyei. A kisebbségi nyelvi jogok története Szlovákiában 1918-2012 - Jelek a térben 4. (Somorja, 2012)
Vizuális kétnyelvűség napjaink Szlovákiájában
124 Vizuális kétnyelvűség napjaink Szlovákiájában Párkány/Štúrovo, 2011 A párkányi helységnévtáblák metamorfózisa alig egy év leforgása alatt Metamorfóza štúrovských tabúľ za necelý rok Metamorphosis of place-name signs over a period of less than one year in Štúrovo (Párkány) La métamorphose des panneaux de ville de Štúrovo (Párkány) en une seule année A köztereken, a nyilvánosság számára hozzáférhető területeken megjelenő vizuális nyelvhasználat a kisebbségi jogok érvényesítésén belül a leglátványosabb s a legkönnyebben ellenőrizhető terület. Éppen ezért vál-používaní slovenského jazyka uvádza zoznam typických verejných priestranstiev, v ktorých sa vyskytujú nápisy určené pre verejnosť, od reštaurácií cez obchodné priestory až po letiská. Ten istý zoznam preberá aj zákon o používaní menšinových jazykov, ktorý však nenariaďuje, len umožňuje umiestniť nápisy v menšinových jazykoch. Pred slovenským textom môže byť nápis v menšinovom jazyku len v tých obciach, kde sa menšinový jazyk môže používať aj v űradnom styku. Tieto obce vymenúva nariadenie vlády. Na základe vyššie uvedeného je azda zrejmé, s akými dilemami sa stretáva používateľ menšinového jazyka, ktorý chce umiestniť verejný nápis, a to bez ohľadu na to, či ide o súkromnú osobu alebo zástupcu nejakej inštitúcie. Ak chce daný nápis zverejniť aj v menšinovom jazyku, musí dbať o správne poradie: musí vedieť, či obec, v ktorej úkon vykonáva, figuruje v nariadení vlády, ktoré je súčasťou zákona o používaní menšinových jazykov. Ak áno, nápis v menšinovom jazyku môže figurovať aj na prvom mieste. Musí však dbať o to, aby nápis v slovenčine nemal menšie písmo. Prekvapí teda, že mnohí si vyberajú ľahšiu a bezpečnejšiu cestu: komunikáciu výlučne v štátnom jazyku? Vyberajú si túto cestu, ktorá vedie k potlačeniu ich identity, dobrovoľne? Alebo pri rozhodovaní zohráva svoju úlohu aj neprehľadnosť právnej úpravy, strach zo sankcie, tlak vyhovieť? V Slovenskej republike platí od roku 1998 Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín. 10. článok dohovoru uvádza, že strany sa zaväzujú uznať právo každej osoby patriacej k národnostnej menšine na to, aby slobodne a bez zasahovania používala svoj menšinový jazyk v súkromí aj na verejnosti. V duchu tejto normy bolo už pred novelou zákona o používaní menšinových jazykov z roku 2011 možné uvádzať rôzne verejné nápisy v menšinových jazykoch. Napriek tomu novela zákona vyvolala viacero hnutí a úsilí zo strany občanov i politických strán, jedincov i skupín anonymných aktivistov, ktoré si vytýčili za cieľ zdvojjazyčnenie menšinami obývaných území (môžeme pod tým rozumieť najmä Madarmi obývané územia južného Slovenska). Skupina Za dvojjazyčné južné Slovensko, ktorá má na Facebooku tisíce členov (v čase zrodu tejto knihy ju podporovalo vyše 7 500 ľudí), vo viacerých krátkych videách poukázala na oblasti, v ktorých je zanedbané používanie menšinového jazyka, najmä na železnici a v cestnej sieti. Boli sme svedkami viacerých separátnych tzv. nálepkových kampaní, ktoré žiadali madarské nápisy, a vďaka občianskej iniciatíve Za lepšie Komárno sa na komárňanskú nemocnicu vrátil aj jej maďarský názov (2011). V roku 2012 pod tlakom iniciatívy Si dôležitý! - takisto v Komárne - hypermarket Tesco zdvojjazyčnil nápisy vo svojej predajni. V Rimavskej Sobote a okolí hnutie Za dvojjazyčný Gemer a Novohrad oslovilo podnikateľov a podobne ako skupina Za dvojjazyčné južné Slovensko umiestnila v Tornali dvojjazyčnú dopravnú tabuľu. Fórum inštitút pre výskum menšín prispel k dôkladnejšiemu poznaniu
