Gecse Annabella: Az etnikai és társadalmi átrendeződés folyamata egy gömöri falu 20. századi életében - Interethnica 10. (Komárom-Somorja, 2007)
Irodalom
V dôsledku toho niekdajší cigánsky rad aj zanikol, dnes každá osoba cigánskeho pôvodu žije v intraviláne obce. Niekoľko cigánskych rodín, ktoré tu žili na začiatku 20. storočia sa nadnes rozmnožilo na 372 osôb. Tento vzrast neznamená prisťahovalcov z iných usadlostí do Barce, ale to, že sa barcovské rodiny rozmnožili do takejto miery. Pokiaľ skonštruujeme rodokmeň dnes tu žijúcich viacgeneračných cigánskych rodín, zistíme, že týchto viac ako 300 osôb predstavuje 12 viacgeneračných rodín. Pretože mentálny obraz je v prípade roľníkov a Cigánov rôzny, obe etniká na úrovni vedomia v podstate nežijú v tej istej usadlosti. Tento rozdiel sa ukazuje vo využívaní tak verejných ako i súkromných priestorov. Všedné dni prežívané vedľa seba môžeme charakterizovať nielen jednoznačným etnickým zaradením a sebazaradením, ale aj pomerne dôkladným vzájomným poznaním. Vo vzájomnom vzťahu dvoch etník sme svedkami vplyvu dávnejších etnických pomerov spred päťdesiatich rokov, čiže stôp vplyvu silného roľníckeho spoločenstva. Zanedbateľný počet zmiešaných manželstiev naznačuje, že niekoľkodesaťročné skúsenosti mali za následok nielen spoznanie druhého etnika, ale aj uvedomenie si medzi nimi satiahnúcej hranice. Toto môže byť jedným z vysvetlení dodnes bez etnických konfliktov prebiehajúceho vzájomného spolužitia. Dnes v Barci žijúcich 61 necigánskych osôb tvorí okýptené spoločenstvo, „nevyprodukuje” ani elitu, potrebnú k životaschopnému riadeniu obce. Neviažu ich k sebe bezpodmienečne rodinné, príbuzenské vzťahy, takýmto spôsobom sa viažu skôr už k odsťahovaným. Vedľa nich žijúci Cigáni však neznamenajú pre nich porovnávací bod. Ich hodnotový systém, spôsob života nemajú na roľníkov vôbec žiadny vplyv, ten nemal ani v dobe ešte početnej roľníckej vrstvy. Oproti tomu o Cigánoch možno všeobecne povedať, že hodnotový systém roľníkov na nich má aký-taký vplyv. Toto môžme vidieť nielen z „poroľníčtenia” ich životného štýlu, nielen z klesajúceho počtu detí, ale zdôrazňujú to aj pri vzájomných rozhovoroch a stretnutiach. Možno to vysvetľovať aj niekoľkodesaťročným spolužitím, že - v protiklade s obyvateľmi iných cigánskych dedín - sa dištancujú, urobia všetko pre to, aby nemuseli prijať cudzích Cigánov. Cigánsko-roľnícky vzťah ešte aj pri dnešných etnických pomeroch (alebo napriek nim) možno nazvať asymetrickým. Roľníci zaobchádzajú s Cigánmi spôsobom, zafixovaným pred 50-60 rokmi, tak ako v dobe, keď tvorili necelých 10 % obyvateľov obce. Vyvstáva však otázka, či sa skutočne hodí pre tento vzťah výraz asymetria, totiž Cigáni aj sami prijímajú tento náhľad. Počas desaťročí, strávených v jednej usadlosti v navzájom o sebe vytvorených obrazoch oboch etník nesilneli negatívne rysy, ale vzájomné poznanie. To samozrejme neznamená idylu bez treníc, len toľko, že každý vie, kde sú hranice a nechce ich prekročiť. Podľa môjho názoru nie náhodou „opadne” z Barce niekoľko nápadov štátneho riešenia rómskeho problému. Tu stojíme oproti takej jemne vypracovanej praxi vzájomného spolužitia, s takou obmenou „nevyriešenosti ale predsa funkčnosti", ktorou pohnúť (či už pozitívnym alebo negatívnym smerom) vonkajší zásah bez fyzického donútenia sotva vie. Obyvatelia tejto, pre vonkajšieho pozorovateľa vo viacnásobne nevýhodnej situácii sa nachádzajúcej obce presne poznajú, cítia ťažkú, takmer bezvýchodiskovú situáciu svojej usadlosti. Predsa však vlastnia jedinečný, neopakovateľný, pre iných nedosiahnuteľný „poklad": nikto nemôže o nich tvrdiť, že že majú predsudky voči druhému etniku. Niekoľkodesaťročné skúsenosti v spolunažívaní toto úplne vylučuje. Prekladala Ida Gaálová 185
