Gecse Annabella: Az etnikai és társadalmi átrendeződés folyamata egy gömöri falu 20. századi életében - Interethnica 10. (Komárom-Somorja, 2007)

Irodalom

nesú na sebe aj typické znaky tohto obdobia. Úspechy hospodárenia pocítili aj rodiny, materiálne napredovanie už nezviditeľňovali rozširovaním vlastníctva pôdy, ale pre dedinské spoločenstvo ho jednoznačne prezentovali modernizovaním obytných domov.

Zrušenie družstva roku 1976 bol tým javom, ktorý spoločenstvo obce nevedelo začleniť do svojho života, do jeho poriadku. Po skúsenostiach a poučeniach z reslovakizácie, kolektivizáciu relatívne dobre prijmúca dedina sa tak dostala do stavu úplnej neistoty (ani takto nie je dobre, ani inak). Na dôvažok takmer v rovnakom čase obec administratívne propojili k Fige a tým z nej urobili podriadenú obec. Grafy, zhotovené na základe tabuliek v prílohe ukazujú, koľko ľudí potom obec stratila, koľkí sa odsťahovali. Po celý čas som vykazovala zvlášť ženy a zvlášť mužov, totiž v prípade žien aj vydaj mohol spôsobovať a spôsoboval ich odsťahovanie. Pri vyhodnotení údajov som preto počet odsťahovaných žien ani nebrala do úvahy.

Z prehľadu vývoja každoročného počtu odsťahovaných je však zrejmé, že - na rozdiel od hodnotenia Barcanov - tento proces sa nezačal v 1970-tych rokoch. Pokiaľ neberieme do úvahy ženy, prehľad odsťahovaných mužov dosiahol viackrát špičku už aj 1950-tych a 1960- tych rokoch. V žiadnom prípade teda nemôžeme tvrdiť, že výlučným dôvodom odsťahovania z dediny bolo včlenenie družstva do štátneho majetku a strata administratívnej samostatnosti obce. Spoločenstvo počas mnohých desaťročí spolužitia diktoval svojim členom tvrdú súťaž, takmer už neľudské pracovné tempo. Práve preto by bolo neprípustné, aby výsledky napätej práce neurobili pre členov spoločennstva zjavnými, viditeľnými, pre ich kontrolu zrozumiteľnými. Tí, ktorí sa do tejto súťaže nechceli zapojiť, alebo nechceli žiť svoj starý životný štýl na podnet vonkajších vplyvov v zmenenej forme, tí sa odsťahovali už v 1950-tych rokoch. K vytvoreniu vlny odsťahovania v 1980-tych rokoch bolo potrebné aj niečo iné. Viac dedín je okolo Barce, krorých história sa vyvíjala podobne, postihli ju podobné „údery“, predsa sa však nevyľudnili. Tu môžeme hovoriť o tom, že odsťahovanie a s tým spojená kúpa bytu sa stala novým prostriedkom súťaženia. (Veď už ani zveľaďovanie vlastníctva pôdy, ani výstavba domu, ani bohatá svadba nemohli byť prostriedkom,tieto už prekonali.). V tomto prípade jedna abstraktná norma (materiálno-spoločenský vzostup) sa konkretizovala vo forme odsťahovania sa. Poslednú vlnu odsťahovaní - podľa môjho názoru - môžeme vysvetľovať predovšetkým týmto. Spoločenská kontrola sa teda vzťahovala na to, či je schopná (predovšetkým finančne) tá ktorá rodina sa odsťahovať. To bolo už len sprievodným javom tohto súťaženia, že sa ním ukončil rozpad niekdajšieho roľníckeho spoločenstva. To, že nakoľko nebolo jedno, ktorá bola cieľová usadlosť, je jasné z prehľadu nových bydlísk tých, ktorí sa z obce odsťahovali. Najviac obyvateľov Barce sa odsťahovalo do Rimavskej Soboty a do Tornale, dvoch rovnako vzdialených miest od ich obce. To je dôležité aj preto, aby nebola neprekonateľné veľká fyzická vzdialenosť, aby sa nedostali úplne von zo svojho vzájomného obzoru, ale aspoň tak dôležité bolo, aby nová usadlosť bolo mesto.

Opierajúc sa o fakty, uvedené v druhom väčšom celku som zistila, že príčinou odsťahovaní a takéhoto stupňa vyľudnenie môže byť len súčasné pôsobenie viacerých činiteľov, v žiadnom prípade to nemôže byť len jeden jav. To je však napriek tomu isté, že tento proces sa stal nezvratným v rokoch po zrušení roľníckeho družstva, rovnako ako to, že demografická dynamika roľníckeho spoločenstva nebola slabá, „len“ pod vplyvom odsávacích síl stúpila usadlosť na cestu etnickej reorganizácie.

Tretia časť tejto práce sa zaoberá vytvorením dnešného etnického obrazu obce. Aj z odbornej literatúry dobre známy problém „pocigánštenia“ je v prípade Barce dôsledkom , sprievodným javom doteraz prejednávaných procesov. Zároveň s nimi sa obyvatelia cigánskej kolónie na okraji dediny presťahovali do vyprázdnených domov. Do 1970-tych rokov sa ich počet podstatne zvýšil, svoj obytný priestor rozšírili smerom do dediny na každú možnú stranu.

184