Gecse Annabella: Az etnikai és társadalmi átrendeződés folyamata egy gömöri falu 20. századi életében - Interethnica 10. (Komárom-Somorja, 2007)
Irodalom
podľa ktorého formy organizácie práce a hospodárstva takisto vykazujú regionálne odlišnosti ako ostatné oblasti kultúry. Preto sú vhodné na to - ako istý výsek kultúry - aby pomocou výsledkov príslušných vedeckých výskumov sme s ich pomocou charakterizovali skupiny, oblasti, usadlosti. V súvislosti s s organizáciou obce a vládnucimi právnymi vzťahmi, súhlasne s názormi mojich informátorov môžeme konštatovať, že Barca bola v prvej polovici 20. stor. regulovaná a upravená dedina. Moje údaje vykazujú, že každá čiastková oblasť mala svojho zodpovedného predstaviteľa, ktorí v záujme správneho chodu úplne zosúladili svoju činnosť. Prvá časť pojednávania teda charakteristikou ľudovej spoločnosti, sústredenej okolo jednotlivých uzlových bodov ukazuje taký obraz Barce, že výsledkom zdravého pomeru majetkového rozvrstvenia bola skutočne úspešná hospodársko-spoločenská spolupráca. Obec ako spoločenstvo tvorilo jeden „okrúhly" celok, vrstva najchudobnejších a najbohatších, resp. tých, ktorí sa nachádzali medzi nimi, sa šťastlivo vzájomne doplňovali v spolupráci na hospodárskom základe, ktorej centrom bola práca. Na neskoršie vyľudňovanie v tejto dobe poukazovalo len to, že v rodinách najväčších gazdov (slúžili za vzor aj iným) sa vo väčšine prípadov narodilo len jedno dieťa. Aj v tejto dobe sa už niektoré rodiny odsťahovali z Barce, avšak toto ešte nenadobudlo nebezpečné rozmery. Aj o vysťahovaní sa do Ameriky vysvitlo, že slúžilo len ako prostriedok k pozdvihnutiu, prevažná väčšina tých, ktorí skúsili šťastie, sa vrátila. Druhý väčší celok sa zaoberá tými spoločensko-politickými zásahmi (v čase zachytiteľnom spomienkami informátorov), ktoré pretvorili obec ako spoločenstvo i ako bydlisko. Medzi nimi ako prvé bolo objavenie sa slovenských rodín, ktoré sa usídlili v 1920-tych rokoch na samotách, taňách, patriacich k dedine. Ako sa to preukázalo pri mojom výskume, tento jav skutočne nemožno hodnotiť rovnako ako objavenie sa maďarských rodín z regiónu Medvešského pohoria (Medvesalja)?. Zo súmania záznamov v matrike jednoznačne vysvitlo, že slovenské rodiny obec neprijala medzi seba, maďarským rodinám sa však podarilo vpraviť sa do spoločentva obce. Príčinou tohto rozdielu nebola bezpodmienečne chýbajúca spoločná reč, ale to, že kým životný štýl maďarských rodín z Medvešského pohoria sa takmer zhodoval so životom obyvateľov Barce, teda bol známy, vypočítateľný, zatiaľ život slovenských rodín bol úplne odlišný. Druhá svetová vojna mala v Barci 14 obetí. Napriek tomu, že tu šlo o ľudské životy, oveľa tragickejším sa ukázalo byť vysídlenie a reslovakizácia. Toto bola prvá príležitosť, keď obec „na vlastnej koži” cítila, že nevie zasiahnuť do formovania vlastného osudu. Spomienky na túto tému sa v posledných piatich-desiatich rokoch síce rozmnožili, ale rozprávanie jedného môjho informátora z Barce o prípade jeho vlastnej rodiny - myslím - že možno považovať za dôležitý prameň. V rade vonkajších zásahov nasledovala potom kolektivizácia v roku 1953. Spoločenstvo, ktoré malo v predchádzajúcich rokoch už otrasenú sebadôveru, ju prijala pomerne pozitívne. Toto však nevysvetľuje v prvom rade zmierenie sa s danou skutočnosťou, ale aj to, že rodinné hospodárenie považovali nezávisle od tohto pod určitou veľkosťou statku v Barci za nerentabilné (toto už zdôrazňnovali moji informátori počas rozhovorov o spoločenskom rozvrstvení dediny, že „z osminy” sa nedá vyžiť.) Po počiatočnom odpore a ťažkostiach sa asi po uplynutí 4 rokov hospodárenie družstva začalo meniť zo stratového na ziskové. V tomto počiatočnom období vedúci predstavitelia družstva vyšli vlastne z vedúcej gazdovskej vrstvy v dedine. Hoci predseda družstva nebol vždy najväčším gazdom, vždy riadili tí, ktorí mali aj svoje súkromné hospodárstvo úspešné. Približne dve desaťročia existencie družstva možno nazvať príbehom o úspechu. Nič to nedokazuje lepšie ako obraz obce Barca, ktorej domy ešte aj dnes odzrkadľujú tvár dediny zo 60-70-tych rokov. Okrem niekoľkých obytných domov boli všetky postavené v období existencie roľníckeho družstva, všetky 183
