Gecse Annabella: Az etnikai és társadalmi átrendeződés folyamata egy gömöri falu 20. századi életében - Interethnica 10. (Komárom-Somorja, 2007)
Irodalom
tosťou. Medzi susednými obcami mala Barca relatívne väčší význam svojou farou a kostolom. Odlišne od väčšiny zemianskych obcí Gemerskej župy právne postavenie zemanov v Barci bolo zlučiteľné s ich katolíckou vierou. V súvislosti s vnútorným spoločenským členením som sa snažila podať obraz nielen o rozdieloch medzi niekdajšími poddanými a zemanmi, ale charakterizujem aj jednotlivé vrstvy, ktoré sa vytvorili z hľadiska vlastníctva pôdy, majetku. Členenie dedinskej spoločnosti bolo najmarkantnejšie práve z hľadiska rozdielov vo vlastníctve statkov. To, že toto evidovali, naznačuje, že z hľadiska jedného z najdôležitejších hodnotových merítok, posudzovania spoločenstvom, to znamenalo predovšetkým funkciu znaku pre tú ktorú rodinu. Odchod za prácou do Ameriky „amerikázás" sa dotklo aj Barce, avšak tým, že sa takmer každý vrátil domov, je zreteľná motivácia dočasného vysťahovalectva: získať významnejšiu pozíciu (t.j. viac pôdy) v rámci spoločenstva, posudzujúceho na základe materiálnych hľadísk. Druhú organizujúcu silu dedinského spoločenstva predstavuje ešte aj dnes združovanie na základe pokrvnosti, čiže organizácia rodiny a príbuzenský systém, pri ktorých rozoberám osobitosti jednak v názvoch, jednak v v ich fungovaní. Veľkorodina i malá rodina bola na začiatku 20. stor. v Barce rovnako charakteristickou rodinnou formou. Aj to sa dá pomerne dobre sledovať, že autorita gazdu - ináč dobre známa aj z odbornej literatúry - sa zachovala aj v malej rodine. Význam pojmu pre veľkorodinu „had" je síce už zahmlený, ale „inštitúcia” samotná sa v prípade vonkajšieho „útoku" aktivizovala, teda stala sa dočasnou organizačnou silou. Druhou „zvláštnosťou” príbuzenského systému v Barci je mimoriadny význam umelého príbuzenstva. Výber „kmotrov" bol rozhodnutím na celý život. Jeho význam bol okrem iného v tom, že v rámci dedinského spoločenstva dostať sa s niekým do kmotrovstva znamenalo aj šancu na posilnenie celej rodinnej siete cez jedinca, pozdvihnutie jeho pozície, pozitívny posun v jeho posudzovaní. Popritom kvôli tomu, že Barca je malá obec, pokrvné príbuzenstvo, doplnené touto formou umelého príbuzenstva úplne popretkávalo celú dedinu, takže v sieti vzťahov bol každý s každým nejakým spôsobom spätý. Skúmajúc skupiny podľa pohlavia a podľa veku zisťujeme, že v organizácii malých obcí na takomto základe malo uzavretie manželstva rozhodujúcu úlohu. Počet spoločenských príležitostí, ktoré mali zábavnú funkciu, po uzavretí manželstva bol aj pre mužov silno obmedzený, v prípade žien však takmer úplne zanikli. Počas skúmania lokálnych vzťahov vysvitlo, že tie - v porovnaní s prípadmi iných usadlostí, známymi z odbornej literatúry - nie sú príliš intenzívne, avšak existujúce mali vždy pozitívne znamenie. Na ich udržanie dotyční členovia spoločenstva vždy veľmi dbali. Prehľad organizačných foriem práce sa s väčším dôrazom pripája k zisteniam odbornej literatúry, pretože touto témou (a organizáciou hospodárstva) sa napriek dobrej preskúmanosti celej bývalej Gemerskej župy nikto nezaoberal, jedinou výnumkou je László Szabó. Pri svojej práci som sa tiež pridržiavala interpretácie Lászlóa Szabóa, predstavenie foriem organizácie práce som postavila na jeho systéme: okrem jednoduchej kooperácie, individuálnych a rodinných prác charakterizujem a na základe príčiny vzniku spoločných foriem aj triedim kolektívne vykonávané práce. Spomedzi charakteristík organizácie práce vynikne osobitosť, daná situáciou Barce, že úplne chýba námezdná práca. Je nápadná a zdanlivo bez príčiny skutočnosť, že v našom prípade absentujú aj práce charakteru vzájomnej výpomoci. Na to moji informátori aj bez opýtania podali vysvetlenie, že táto forma bola nezlučiteľná s tým koncentrovaním sa na vlastný zisk, vlastnú prácu, ktoré charakterizovalo barcovské rodiny už aj v 1940-tych rokoch. Chod jednotlivých foriem organizácie hospodárstva prezentujem na hospodárení štyroch rodín, ktoré majú rôzne veľký statok a rozdielne právne postavenie. Za osobitosťami organizácie hospodárstva stojí jednoznačne rozdielna mentalita jednotlivých rodín. Porovnávajúc s údajmi z inýck usadlostí, známymi z odbornej literatúry, výsledky mojich výskumov v Barci podporujú názor Lászlóa Szabóa, 182
