Gecse Annabella: Az etnikai és társadalmi átrendeződés folyamata egy gömöri falu 20. századi életében - Interethnica 10. (Komárom-Somorja, 2007)

Irodalom

2. Použité metódy, pramene

Pri písaní tejto práce som sa mohla opierať jednak o odbornú literatúru, jednak o vlastné výskumy. Charakter odbornej literatúry, ktorú som mala k dispozícii, bol v prípade všetkých troch väčších celkov mojej práce odlišný, avšak spoločným znakom všetkých troch typov bolo to, že konkrétne údaje o mnou skúmanej lokalite som z nich okrem jedného-dvoch prípadov čerpať nemohla. Pramene, ktoré som takto mala k dispozícii, som využila pri svojej práci ako analógie k mojim vlastným výsledkom, ako dodatok alebo ako metodický návod, či na zistenie predchádzajúcich udalostí. Neraz som (okrem národopisu) musela siahnuť aj k výsledkom iných vedných odborov. V niekoľkých prípadoch ma priviedol bližšie k prejednávaniu istého čiastkového problému historický, spoločensko-geografický, štatistický alebo sociologický prístup. Okrem publikovaných prameňov (odbornej literatúry a údajov o sčítaní ľudu) som sa snažila využiť aj iné písomné pramene, cirkevné matriky. Väčšina mojich údajov je však výsledkom mojich vlastných výskumov. Pri písaní všetkých častí tejto štúdie som sa mohla operať o údaje, pochádzajúce z môjho vlastného výskumu. V prípade prvých dvoch väčších celkov štúdie - prihliadnuc na to, že sa v nich pojednáva o prvej polovici 20. stor. - mi veľmi pomohli starší, v úvode vymenovaní informátori. Od nich získané údaje pri viacerých témach (kolektivizácia, vysídlenie, reslovakizácia) možno - doteraz - považovať za jediný prameň o skúmanej obci. Podobne som získala ináč nezistiteľné údaje o obyvateľoch, ktorí sa odsťahovali z Barce, pretože úradná evidencia o nich (ani celkovo, ani menovite) nie je k dispozícii. Počas môjho výskumu som ich - s pomocou mojich inťornátorov - spočítala, spolu s ich rodinnými príslušníkmi. Popri prehľadných grafoch, spracovaných na základe tohto súpisu, aj pomocou mapy zobrazujem dnešnú „virtuálnu" Barcu. (Mapy zhotovil István Balcsók.) K napísaniu ďaľšej časti som rozšírila metodické prostriedky. Popri získavaní údajov od cielene vybraných informátorov som previedla aj výber vzorky spôsobom známym zo sociológie, snažiac sa tak podať reprezentatívny obraz o vzájomne o sebe vytvorených názoroch oboch etník. Charakteristiku etnického a generačného zloženia som založila na úplnom súpise domácností. Toto bolo charakteristické aj pre základ na zostavenie viacgeneračných, ale zďaleka nie v jednej domácnosti žijúcich cigánskych rodín, ktoré som použila v záujme „overenia” podľa vekových skupín sa meniaceho príznačného počtu detí. Použitie taktiež akceptovateľných, ale náhodne získaných údajov, informácií (predovšetkým k znázorneniu odlišností, hraníc, tiahnucich sa medzi dvomi vedľa seba žijúcimi etnikami) mi umožnila moja pozícia výskumníka, pričom pozorovanie účastníka nie je totožné s pozorovacou účasťou.

3. Tézovité vymenovanie výsledkov

V prvej časti mojej práce sa zaoberám charakteristikou dedinskej spoločnosti, opisom každodenného života, v menšej miere sviatočných dní tu žijúceho spoločenstva. Prvý väčší celok pojednáva o charakteristických rysoch dedinskej spoločnosti do 1940-tych rokov. Túto časť som rozdelila na ďalšie jednotky podľa metódy, všeobecne známej v maďarskom národopise, a to na základe dotazníka, ktorý zostavil László Szabó pre výskum abovsko-novohradského ľudového života. Na základe vlastnej charakteristiky obyvateľov i zo skúmania vonkajších vzťahov vysvitá, že budovanie susedských vzťahov s väčšinou protestanstských dedín silno obmedzovalala rímskokatolícka viera Barce. Hoci pre túto obec neznamenali okolité dediny obvod pre uzavieranie manželstiev, predsa mala Barca určité vzťahy s väčšinou okolitých obcí, čo umožňovalo, že vie samú seba charakterizovať (aj) vo vzťahu k iným dedinám: v prvom rade vierovyznaním a pracovi181