L. Juhász Ilona: "Fába róva, földbe ütve…"A kopjafák/emlékoszlopok mint a szimbolikus térfoglalás eszközei a szlovákiai magyaroknál - Interethnica 8. (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)

18. Magyar-szlovák helynévjegyzék és mutató

Napokon možno konštatovať, že tieto zákazy, ako aj v ich dôsledku vyvolaná mediálna kampaň (pro i kontra, teda maďarská a slovenská) veľkou mierou prispela k tomu, že tak v kruhu Maďarov ako i Slovákov sa stal vyrezávaný pamätný stĺp ešte známejším a vyslovene symbolom príslušnosti k maďarskému národu. Tlačené i elektrinické médiá však ako reťazová reakcia ďalej podnecujú tento proces, veď jednotlivé spravodajstvá produkujú ďalších napodobiteľov, vyhotovujú sa dálšie pamätné stĺpy, správy o ich slávnostnom odhalení vyvolávajú záujem zase iných ľudí. Popritom samotné vyrezávanie pamätných stĺpov sa stalo takmer samostatným remeselníckym odvetvím a sami rezbári, hoci zatiaľ ešte len neformálne, sa propagujú, snažia sa zľskať čo najviac objednávok.

Počet vyrezávaných pamätných stĺpov stále vzrastá, nie sú zriedkavé také usadlosti, v ktorých možno nájst aj viac takýchto stĺpov. V zmysle tzv. „tabuľového zákona“, prijatého na Slovensku v roku 1993, pokiaľ neslovenská národnostná menšina v danej lokalite presiahne 20 percent, tabule, označujúce názvy obcí musia byť vypísané aj v jazyku danej menšiny. Týmto spôsobom, ak niekto precestuje južné Slovensko, mu tieto tabule názorne označia lokality, obývané maďarskou menšinou. Ak však na mape Slovenska vyznačíme doteraz viac než 200 evidovaných vyrezávaných pamätných stĺpov, s ich pomocou sa dnes taktiež presne vykreslia obrysy maďarským etnikom obývaného územia.

(Preklad Ida Gaálová)

283