Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku

bri 1967 v Dunajskej Strede „vo veľkej prednáškovej sále Večernej univerzity marxizmu-leninizmu” pod názvom Žitný ostrov v zrkadle starožitností). Po ukončení' rekonštrukcie Žltého kaštieľa bola otvorená prvá „stála" národopisná výstava, ktorú však už v roku 1973 museli reorganizovať. Nová expozícia bola pre návštevníkov prístupná do roku 1978, keď znovu celú rozobrali a reorganizovali. Zo starej ponechali zariadenú žitnoostrovskú roľnícku kuchyňu a izbu, ako aj časti predstavujúce ryžovanie zlata a spracovanie textilných vlákien. Celú výstavu doplnili predmetmi ľudového umenia a pamiatkami cechovnľctva.

Žitnoostrovské múzeum okrem svojej stálej expozície a mnohých krátkodobých výstav, usporiadaných v hlavnej budove inštitúcie, poskytovalo aj odbornometodickú pomoc pri zariadení domov ľudového bývania a stálych národopisných expozícií, realizovaných na území okresu (Hroboňovo, Gabčíkovo, Veľký Meder, Vrakúň atď.). V roku 1976 bol v Šamorľne otvorený Mestský vlastivedný dom, ktorý pôsobí od roku 1982 ako vysunuté oddelenie múzea a na svojej stálej výstave predstavuje záujemcom tradičné hospodárenie v Šamoríne a jeho okolí, rybárstvo, ryžovanie zlata, ako aj pamiatky dávneho cechovnľctva (Mag 1984).]

Bez akýchkoľvek predchádzajúcich udalostí, vyjmúc niekoľko novinových článkov (napr. Mórocz 1967), bolo v roku 1969 založené Okresné vlastivedné múzeum v Galante. Už v máji 1970 otvorili jednu národopisnú výstavu, ktorá bola umiestnená v miestnostiach Mestského osvetového strediska a podľa dobových prameňov mala veľký ohlas. Po tom, ako v roku 1971 múzeum získalo jeden z najkrajších pamiatkových objektov v meste, neogotický kaštieľ Esterházyovcov, ďalšie podujatia a výstavy už mohli byť usporiadané tam. V kaštieli otvorili aj svoju prvú expozíciu, ktorú však v roku 1975 rozobrali a v podstate až koncom roka 1977 znovu otvorili širokej verejnosti, pravdepodobne výlučne len s tematikou robotníckeho hnutia a dejín komunistickej strany. Až o niekoľko rokov neskôr, vďaka činnosti Márie Szanyi sa realizovala stála národopisná výstava, v ktorej dominovala ľudová keramika. Medzitým samozrejme usporiadali aj celý rad krátkodobých výstav, zdá sa, že väčšinou s politickým zameraním, ale zato sa našla medzi nimi aj národopisná výstava: Ľudová keramika (1981), Spracovanie konopľ v okrese Galanta (1985). V roku 1986 kvôli rekonštrukcii kaštieľa budovu múzea zavreli a stálu expozíciu rozobrali (Keppert 1999).

Spomedzi múzeí na južnom Slovensku bolo azda galantské múzeum to, ktoré zriadilo najviac vysunutých stálych výstav, objektov ľudovej architektúry na území svojho okresu. V roku 1979 otvorili Ľudový dom v Šali, v roku 1981 v Košútoch zriadili pamätný dom robotníckeho hnutia, v ktorom však bolo aj veľa etnografického materiálu. 0 rok neskôr odovzdali do používania Maticzov mlyn v Tomášikove ako ľudovú a technickú pamiatku (viď: Ondrejka 2003, 66). V roku 1984 otvorili v Matúškove, tiež v pamiatkovom objekte, výstavu, dokumentujúcu bytovú kultúru miestneho maďarského obyvateľstva i Slovákov, presídlených z Maďarska.

Vyššie som sa z výstavnej činnosti juhoslovenských múzeí zmienil len o tých podujatiach (som si vedomý, že zďaleka nie v celej úplnosti), ktoré realizovali s využitím vlastného zbierkového fondu. Okrem toho samozrejme predstavili obyvateľom svojho užšieho regiónu aj veľmi veľa putovných výstav (najmä zo zbie83