Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku

robotníckeho hnutia, takže múzeum v sledovanom období mohlo pred verejnosťou prezentovať zveľaďovanie svojich zbierok len vo forme krátkodobých výstav: Spracovanie konopľ (1972), Spracovanie prútia, slamy a kukuričného šúpolia (1981); Vyrezávané predmety v zbierkach múzea (1984); Poľnohospodárstvo nášho okresu do polovice 20. storočia (1985); Zdobené textílie (1986); Kováčske remeslo v minulosti (1988); Z kuchyne našich starých materí(1989). Pretože múzeum kvôli rekonštrukčným prácam muselo v roku 1979 opustiť budovu kláštora, tieto výstavy sa podarilo realizovať vždy na iných miestach (Haverla-Vida 1982).

Dom ľudovej architektúry a bývania v Gabčíkove (Fotoarchív Žitnoostrovského múzea v Dunajskej Strede)

Žitnoostrovské múzeum so sídlom v Šamoríne zriadené v období medzi dvomi svetovými vojnami bolo po vojne zrušené, väčšia časť zbierky sa stratila. Jeho menšia časť sa dostala do majetku Žitnoostrovského múzea so sídlom v Dunajskej Strede, založeného znovu v roku 1964. Prvým riaditeľom múzea, vynikajúcim znalcom národopisu Žitného ostrova, bol Béla Marczell, ktorý veľa urobil pre vybudovanie zbierkového fondu múzea. Múzeum v počiatočnom období, rovnako ako mnoho iných podobných inštitúcií v našom štáte, zápasilo s priestorovými problémami, ktoré sa v podstate vyriešili až vtedy, keď múzeum v roku 1970 získalo Žltý kaštieľ, postavený varadľnskym biskupom Miklósom Kondé v

18. storočí. Už aj predtým usporadúvali krátkodobé národopisné výstavy zo zbierok múzea (prvú v júni 1965 v budove školy v Orechovej Potôni; ďalšiu v novem-82