Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku

V roku 1940 zlúčené Rožňavské banícke a mestské múzeum utrpelo počas vojny veľké straty. V roku 1945 ho síce na krátku dobu sprístupnili verejnosti, ale svoju stálu výstavu mohlo otvoriť až v roku 1956. Túto vlastivednú a históriu baníctva prezentujúcu expozíciu realizoval László A. Arany, vtedajší riaditeľ múzea. V roku 1967 sa múzeum stalo špecializovaným múzeom baníctva a vtedy tu otvorili stálu výstavu baníctva a hutníctva, ktorú po rekonštrukcii v roku 1974 mohli návštevníci vidieť až do konca nami sledovaného obdobia. Napriek špecializácie má múzeum veľkú národopisnú zbierku (prevažne s maďarským materiálom), hoci v Rožňave stála národopisná výstava dodnes nie je. V budove Andrássyho galérie v Krásnohorskom Podhradí, ktorá bola otvorená v roku 1909 a činná do roku 1939, zriadili v roku 1978 národopisnú expozíciu.

V levickom Tekovskom múzeu sa tiež začala práca už v roku 1946, pravda, až do roku 1952 len s jedným zamestnancom. Aj potom sa len neobyčajne pomaly budoval kolektív odborných pracovníkov múzea, napriek tomu však v roku 1959 bola otvorená prvá stála výstava, ktorá obsahovala aj etnografický materiál. Túto expozíciu v roku 1967 obnovili a pre návštevníkov bola prístupná až do roku 1982, keď ju z dôvodu rekonštrukcie budovy múzea zatvorili. Popri viacerých krátkodobých výstavách treba bezpodmienečne spomenúť veľkolepú výstavu, predstavujúcu tradičný ľudový život obce Mochovce, ktorú zorganizovala Katarína Rényiová-Holbová v lete roku 1986 a realizovaná bola v priestoroch levického kultúrneho domu (Holbová 1986).

Gemerské múzeum v Rimavskej Sobote bolo zoštátnené v roku 1951 a svoju prvú stálu výstavu otvorilo v roku 1960, ktorá však pravdepodobne neobsahovala etnografický materiál. Expozícia bola otvorená v roku 1979. Tu už boli umiestnené aj vitríny, zobrazujúce ľudový život v Gemeri, v tematicky primeranom zastúpení. Dominujú predovšetkým produkty ľudového hrnčiarstva, ale reprezentované sú aj iné javy ľudového života.

Poukazoval som už na to, že Mestské múzeum v Nových Zámkoch sa na jar roku 1945 stalo obeťou bombardovania a prakticky celá jeho zbierka bola zničená. V roku 1956 v meste opäť zriadili múzeum, ktoré po dlhých útrapách dostalo trvalé umiestnenie v budove bývalého františkánskeho kláštora. Tu sa však podarilo realizovať stálu výstavu zameranú len na archeológiu a dejiny

Interiér domu ľudovej architektúry a bývania v Martovciach (Fotoarchľv Múzea maďarskej kultúry a Podunajska v Komárne)

81