Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku

keď ešte dlhé roky zápasilo s problémom nedostatku miestností a pracovníkov. V roku 1949 dostalo názov Podunajské múzeum, v roku 1964 bolo rozšírené územie jeho pôsobnosti a namiesto okresného múzea sa stalo múzeom oblastným (Ratimorská 1986).

O národopisnej zberateľskej činnosti v počiatočných rokoch prakticky nemožno hovoriť. Prvoradou úlohou bolo najprv znovu inventarizovať, katalogizovať už existujúci zbierkový fond. Táto práca sa začala v roku 1955. V roku 1959 Rada Zväzu slovenských múzeí zasadala v Komárne a účastníci tohto zasadnutia už vtedy odoporúčali ďalšie zveľaďovanie zbierky, ako i prijatie odborne školeného etnografa. K tomu však došlo až v roku 1965 a odvtedy už vieme sledovať budovanie národopisného zbierkového fondu. Väčšia časť predmetov sa dostala do zbierky v súvislosti s terénnymi výskumami v obciach Chotín, lža a Martovce v blízkosti Komárna; okrem toho múzeum zakúpilo záznamy ľudových piesní zo Žitného ostrova a Matúšovej zeme, ktoré zozbieral Tibor Ág (celkom 235 textov a melódií).

Dom ľudovej architektúry a bývania v Martovciach (Fotoarchív Múzea maďarskej kultúry a Podunajska v Komárne)

Zveľaďovanie národopisnej zbierky bolo samozrejme sprevádzané aj výstavnou činnosťou. Múzeum najprv zariadilo jeden dom v Martovciach, ktorý sprístupnili verejnosti roku 1975, v roku 1977 bola otvorená prvá národopisná výstava múzea s názvom Ľudový odev a textil v okolí Komárna. V nasledujúcom období mohli náštevníci vidieť historicko-etnografickú výstavu, nazvanú Dunaj a ľudia (1979) a v spolupráci s Vlastivedným múzeom v Galante realizovanú výstavu Spracovanie konopí na juhozápadnom Slovensku (1983). Okrem toho samozrejme aj stála expozícia múzea (otvorená v roku 1970 a trvajúca do konca sledovaného obdobia) obsahuje národopisnú časť (prezentovanie vodného života na Dunaji, interiér izby z Martoviec atď.)

80