Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku
takého hrdého na svoj titul kresliara putujúcich výskumníkov, ktorý sám bol prirodzeným talentom dedinského pôvodu. Nárečové výrazy zo Žitného ostrova, dedinské prezývky z okolia Nitry, nápisy na drevených náhrobníkoch z Farnej, melodické detské hry z Podzoboria sa však hlboko vryli do mňa..." (Balogh 1981, 35). Veru, najčastejšie sme odkázaní len na podobné správy, niekoľko krátkych dobových oznamov pri pokuse o zhrnutie a hodnotenie konkrétnych výsledkov národopisnej výskumnej činnosti členov hnutia Sarló. A ak sa aj stratilo mnoho rukopisov (prípadne sa ešte neobjavili), v každom prípade možno tušiť, že uskutočnené výskumy príliš nezavážia na váhach všeobecných maďarských národopisných výskumov v období medzi dvomi svetovými vojnami. Prečo potom bolo nevyhnutné zaoberať sa hnutím Sarló z národopisného hľadiska? Iba na základe princípu, že aj negatívny výsledok je výsledok? Zďaleka nie! Hnutie maďarskej mládeže v Československu je z viacerých hľadísk poučné aj z pohľadu národopisného výskumu. Národopisný záujem členov Sarló, podobne ako hnutia na skúmanie dedín v Maďarsku, Sedmohradsku a Vojvodine, ktoré sa rozvinuli podľa ich vzoru, možno prirovnávať k veľkým európskym národopisným iniciatívam 18. a 19. storočia a ich miesto by sme azda ani nemali hľadať v rámci dejín etnografie alebo folkloristiky. V. J. Gusev nazýva tento stupeň „filologickým folklorizmom”, pre ktorý je charakteristické „zbieranie, vydávanie a využívanie folklóru na vytvorenie slovníkov a gramatík materských jazykov, jeho využívanie ako nástroja na vytvorenie národného literárneho jazyka” (Gusev 1983, 440-442). Pravdou je, že počiatočné obdobie národopisného záujmu charakterizuje obvykle skôr folklorizmus, keď rozvíjajúca sa veda je ešte úzko spätá so spoločenským a duchovným životom. Len bližšie spoznanie problémov, rozdrobujúca špecializácia odtŕha už vytvorenú vedu, folkloristiku od celého duchovného života; ako to vyjadril Vilmos Voigt: „prestane byť silou, pôsobiacou na spoločnosť” (Voigt 1982, 506). Rozhodnúť, akou predzvesťou je táto špecializačná tendencia, presahuje rámec tejto publikácie. V každom prípade však možno konštatovať, že vedy sa vo všeobecnosti vyvíjajú týmto smerom. szGióičidíiui uomsmererhFuxer megjelenik* havonta ara: To*-f ill. Titulná strana časopisu Szülőföldünk 68
