Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku

Nuž aj vývoj členov Sarló charakterizuje tento proces. Ich záujem sa v súlade s požiadavkami, vyvolanými maďarskou mikrospoločnosťou v Československu, obrátil na ľudovú kultúru (v ktorej videli zálohu, bázu budúcnosti tohto etnika), pričom sa snažili zdokonaľovať aj svoju národopisnú pripravenosť, výskumné metódy (teda „chceli robiť vedu”). Ich národopisnú orientáciu postupne stále silnejšie ovplyvňovalo sociografické smerovanie. Takto sa dostali k vypracovaniu svojho programu v roku 1931, ktorý sa vtedy považoval za priekopnícky (ako som už uviedol, tieto programové plány, vrátane toho, ktorý bol napísaný pre Žitnoostrovské múzeum, sa viažu k menu Edgára Balogha. Nemáme iformácie, do akej miery ovplyvňovali, formovali jeho názory a predstavy - popri konzultáciách s budapeštianskymi odborníkmi, predovšetkým Zsigmondom Bátkym, Istvánom Györffym a Sándorom Solymossym - mienky iných členov hnutia). Do všetkého sa púšťali s mladíckou vervou, ich ideový a odborný rast ich s obdivuhodnou rýchlosťou hnal dopredu, takže konkrétne, vyzreté výsledky výskumov už nevedeli preukázať. Toto rezignovane pripúšťa vo svojich pamätiach aj Edgár Balogh: „Pôvodne sme mysleli, že výsledky našich letných putovanľ a miestnych monografických výskumov vydáme aj v knižnej podobe - ešte k tomu v dvoch jazykoch: maďarsky a slovensky - k takémuto prezentovaniu sociografickej literatúry však u nás nedošlo. Len potom niekoľkí z nás ľutovali, o aké vyjadrenie trvalej hodnoty v menšinových podmienkach nás obralo uviaznutie našej iniciatívy, keď o rovných šesť rokov vyšla prvá kolektívna monografia dediny od maďarských bádateľov (Elsüllyedt falu a Dunántúlon = Potopená dedina v Zadunajskú), a po nej radradom uzreli svetlo sveta jednotlivé zväzky edície Magyarország felfedezése [Objavenie Maďarska], ktoré vyvolali veľký ohlas” (Balogh 1981, 239).

Pritom nemnohé nimi publikované práce sú - pre dnes už ťažko zľskateľné údaje, ktoré sa v nich nachádzajú - veľmi pozoruhodné. Ich náročný, neustálym sebavzdelávaním cibrený štýl práce, komplexný pohľad na problémy nám môže byť ešte aj dnes príkladom.

2.3. Národopisný výskum v zrkadle dobovej tlače

Často opakovaným konštatovaním v publikáciách, zaoberajúcich sa duchovným životom Maďarov na Slovensku v období medzi dvomi svetovými vojnami je to, že v tej dobe vychádzalo obrovské množstvo (viac než 500!) novín a časopisov, avšak väčšina z nich nemala dlhý život a prevažne reprezentovali nanajvýš provinciálnu úroveň (prehľad o publikáciách tejto doby podávajú Szvatkó 1938; Tu rezei 1967, 147-184; Turczel 1982, 84-142; Turczel 1995, 148-178. Novšie, čiastočne kritika predchádzajúcich: Filep 1998, 330-366). Pretože väčšina vôbec nie, alebo len veľmi sporadicky publikovala materiálové alebo populárnovedecké články (na spracovanie rôznych správ a oznamov, ktoré by sa mohli použiť ako pramene, sa doteraz nepodujal žiadny bádatel), nebolo by teda vhodné (a ani skutočne plodné) začať skúmať všetky noviny a časopisy.

V podstate všetky typy týchto publikácií uverejňujú populárnovedecké články. Najvyššiu úroveň majú tie, ktoré nachádzame v rôznych literárnych a kultúrnych časopisoch. Takými boli napr. Nemzeti Kultúra, Magyar Minerva (Végh 1999), Forum, Magyar írás a Tátra.

69