Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku
skými vedami. Skúma tradičnú, spoločenskú kolektívnu kultúru pracujúceho ľudu: roľníctva, robotníctva (baníci, remeselníci), meštianstva (cechový život, mestský život). Ľudová kultúra je u mnohých národov sveta významnou súčasťou, niekde dokonca základom národnej kultúry. Zvýšenou mierou to platí pre strednú a východnú Európu kvôli osobitným historickým podmienkam." V Návrhu sa ďalej pomerne podrobne hovorí o potrebe rozdelenia úloh vo vnútri národopisnej vedy a o organizačnej štruktúre národopisného oddelenia. V rámci tohto oddelenia považuje za potrebné aj vytvorenie národopisného archívu, kde by sa uschovávali rukopisné záznamy z výskumov, kresby, fotografie, filmy a magnetofónové pásky. Jednou z dôležitých úloh národopisného oddelenia je organizovanie hnutia dobrovoľných výskumníkov. Pretože „etnické skupiny Maďarov v Československu sú neoddeliteľne späté s Maďarmi v Maďarsku” a pevné väzby ich spájajú aj so susednou slovenskou kultúrou, považujú za dôležité aj organizovanie komparatívnych výskumov, založených na vzájomnej spolupráci (Hét 1968/3, 9-11). Problematika vytvorenia teoretických a praktických podmienok konkrétnej národopisnej práce, pokrývajúcej celú ľudovú kultúru kultúru, je od konca šesťdesiatych rokov čoraz intenzívnejšie nastoľovaná na stránkach domácej tlače a na iných verejných fórach. Podľa mojich vedomostí sa prvýkrát hlbšie zaoberal touto problematikou Mihály Görcsös na jednom stretnutí maďarskej inteligencie zo Slovenska (Görcsös 1968) a v tom istom roku László Kosa rozvinul svoje názory, sformulované do konkrétnych návrhov, na stránkach časopisu Irodalmi Szemle (Kosa 1968). Vytvorenie inštitucionálneho rámca výskumnej činnosti (národné múzeum, výskumný ústav, školenie odborníkov, ústredná maďarská knižnica, archív atď.), podobne ako aj publikačného fóra, považovali obaja za základnú požiadavku. Na národopisné skúmanie maďarských obcí na Slovensku, v záujme začatia základného výskumu, v tejto dobe vypracoval Görcsös aj dotazník (viď: Görcsös 1992). V roku 1975 hovoril v rámci istej porady (Filep 1975) a po ňom aj István B. Kovács v súvislosti s vydaním publikácie Ústredného výboru Csemadoku Néprajzi Közlemények aj o všeobecnejších, teoreticko-praktických a organizačných otázkach národopisnej práce na stránkach časopisu Hét (B. Kovács 1976). V týchto rokoch sformuloval svoje predstavy, týkajúce sa národopisného výskumu maďarského etnika na Slovensku aj Zoltán Ujváry. Prvýkrát boli zverejnené podľa mojich vedomostí v sprievodnom texte zbierky Ľudové piesne a balady z Gemera (Ujváry 1977). Na stránkach časopisu Irodalmi Szemle usporiadali v roku 1977 anketu o pojme, význame, postavení a úlohách maďarskej vedy na Slovensku, s názvom Národnosť a veda. Jediná účastníčka diskusie, ktorá zastupovala národopis (Margita Méryová) však v podstate hovorila len o výsledkoch národopisných výskumov v rámci Csemadok-u. 0 vede, ktorá existuje alebo môže existovať v národnostných podmienkach, sa najpesimistickejšie vyjadril László Mészáros. Podľa neho „maďarská veda na Slovensku nejestvuje” a aj o „maďarskej tvorivej vedeckej činnosti na Slovensku môžeme hovoriť len s výhradami”. Chýba mu predovšetkým „duchovný priestor" a „vysoký stupeň organizovanosti” (Irodalmi Szemle 1977, 48
