Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku
248-249). Autor týchto riadkov vo svojom úvodnom diskusnom článku, publikovanom v novinách Vasárnapi Új Szó v roku 1979, tiež vyčítal absenciu naliehavo potrebného inštitucionálneho rámca, publikačných možností, odbornej organizovanosti, výskumov dejín vedy, nevyhnutných na vytýčenie úloh, a základnej národopisnej bibliografie (článok znovu publikovaný: Liszka 1998a, 13-20). Za týmto článkom nasledoval celý rad diskusných príspevkov. Takmer tucet z nich, vzájomne sa dopĺňajúc, dotýkajúc sa všetkých podstatných aspektov podmienok národopisnej práce, navrhol aj konkrétne možnosti riešenia. Z oficiálnej strany však táto iniciatíva nenašla odozvu (Fúr 1989, 126-132; Liszka 1998a, 21-22). Možno aj preto nie, lebo v tom čase, v máji 1980 usporiadali v Dunajskej Strede medzinárodnú vedeckú konferenciu s názvom Teoretické a praktické problémy národopisného výskumu madárskej národnosti v Československu, na ktorej bol okrem Národopisného ústavu Slovenskej a Maďarskej akadémie vied a Ústredného výboru Csemadok-u zainteresovaný celý rad iných inštitúcií, predovšetkým múzeá na južnom Slovensku, ktorých sa to najviac týka, avšak účastníci vyššie spomenutej diskusie na ňu pozvanie nedostali. Popri teoretických úvahách a správach o výskumoch aj na tejto konferencii odzneli požiadavky, ktoré boli už aj predtým viackrát vyslovené ako základné podmienky plynulejšej a odbornejšej výskumnej činnosti a dodnes neboli (nemohli byť) úplne stiahnuté z programu (viď: Botík-Méryová zost. 1981). Tak napríklad v roku 1982 v Debrecíne, na konferencii o maďarských národopisných výskumoch za hranicami Maďarska (Méryová 1983; Paládi-Kovács 1984a, 163), neskôr v roku 1987 na XIV. celoštátnom valnom zhromaždení Csemadok-u, ďalej v maďarskom meste Eger na vedeckej konferencii v roku 1989 (Ujváry 1989, 128-129) a v tom istom roku aj v Košiciach v rámci Fábryho dní odznela na verejnom fóre požiadavka zriadenia centrálneho maďarského múzea, potreba inštitucionalizovania národopisného bádania. Ešte predtým však redakčná rada zborníka Új Mindenes Gyűjtemény, vydávaného bratislavským vydavateľstvom Madách, vypracovala teoretické a organizačno-metodologické podmienky vytvorenia inštitucionálneho systému maďarského vedeckého života na Slovensku. Samozrejme, že je v nich zahrnutá aj otázka národopisnej vedy, madárského múzea a publikačných fór (viď: Új Mindenes Gyűjtemény 9. Bratislava 1990, 219-237. Porovnaj: Liszka 1998a, 68-84; Tóth 1994, 107-133). Národopis 1. Východiskovým podkladom musí byť zhotovenie inventára. 2. Zaevidovanie všetkých rukopisov, záznamov z výskumov, fotografií a kresieb, ktoré sa nachádzajú v archívoch vidieckych múzeí južného Slovenska a centrálnych inštitúcií (Bratislava, Martin, Budapešť, Debrecín atď.) 3. Vyhotoviť evidenciu predmetov, pochádzajúcich z maďarských obcí a nachádzajúcich sa v zbierkových fondoch múzeí na južnom Slovensku, resp. Slovenského národného múzea v Martine, a publikovať ich vo forme katalógu. 4. Na poli národopisného výskumu Maďarov na Slovensku, vďaka činnosti Csemadok-u, na opisnej úrovni najlepšie stojíme s folklórnymi druhmi, viažúcimi sa k tzv. javiskovému folklóru (hudba, tanec, kroje, niektoré zvyky atď.). V týchto oblastiach treba budúce výskumy rozšíriť popri zhromažďovaní údajov predovšet49
