Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku

mentačnej práce. Pri príležitosti založenia Maďarskej vedeckej, literárnej a umeleckej spoločnosti v Československu zvolala dňa 15. novembra 1931, teda týždeň po ustanovujúcej schôdzi, československá maďarská univerzitná mládež schôdzu na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Pre lepšie pochopenie jej pozadia možno povedať toľko, že založenie Akadémie môžu členovia hnutia Sarló považovať za svoj vlastný úspech, veď v januári 1930, keď prezident republiky prijal ich delegáciu, predniesli mu požiadavku založenia „menšinovej akadémie” (Balogh 1981, 175-178). Na spomenutej schôdzi mali samozrejme hlavné slovo predstavitelia hnutia, čo dokazuje aj duch vtedy Norbertom Duka Zólyomim vydaného memoranda (a zoznam podpísaných). Na tomto mieste prezentuje Edgár Balogh ciele, možnosti a úlohy výskumnej práce v súlade s nižšie ešte viackrát spomenutými predstavami hnutia Sarló, vo vypracovanejšej forme.

„Prvou a najzákladnejšou úlohou plánovitej folkloristickej a etnografickej práce je zber a konzervovanie, druhá, spracovateľská úloha je porovnávanie a výklad a nakoniec tretia, reprodukujúca úloha je využitie pre kultúrnohistorický vývoj. Trojnásobná odborná úloha je podrobnejšie nasledovná:

I. Národopisný zber a konzervovanie.

1. Na území menšinových Maďarov treba na základe odborného usmernenia zozbierať všetky ešte jestvujúce duchovné pamiatky ľudovej kultúry alebo jej žijúce zvyšky. S týmto cieľom treba založiť menšinový maďarský folklórny rukopisný archív a zbierku fonografových platní.

2. V záujme etnografie na území menšinových Maďarov treba usporiadať miestne a v Bratislave celoštátne maďarské národopisné výstavy, resp. založiť múzeá. Treba zriadiť národopisné fotooddelenie a oddelenie kresieb.

3. Je potrebné získať materiály zo všetkých doterajších folkloristických výskumov, týkajúcich sa Maďarov v Československu. Treba vyhotoviť presný zoznam o maďarských etnografických zbierkach v Československu.

4. Vhodnou osvetou a materiálnou podporou treba na mieste konzervovať všetky maďarské národopisné pamiatky, ktoré možno vyhlásiť za kultúrne pamiatky (...)

II. Vedecké spracovanie národopisného materiálu.

1. V záujme porovnávacieho spracovania československého maďarského národopisného materiálu treba vytvoriť medzinárodný oznamovací a výmenný vzťah s národopisnými vedeckými inštitúciami a zvlášť knižničné oddelenie pre maďarskú a medzinárodnú etnografiu a folklór, ako aj etnológiu, kultúrnu históriu a s nimi súvisiace vedné disciplíny.

2. Treba dať miesto menšinovému maďarskému národopisu na vedecký výklad poskytnutím vhodného priestoru na publikovanie v tlači a zapojením medzinárodných odborníkov.

III. Využitie národopisnej práce.

1. Národopisný materiál, použiteľný pre celú maďarskú kultúru, treba sprístupniť pre verejnosť pomocou slova, písma, rádia, hudby, obrazu.

2. Ľudovú kultúru, ako dodnes pôsobiacu periódu triednych dejín kultúry maďarských pracujúcich más, treba zapojiť do výchovného procesu na základnom, strednom a vysokoškolskom stupni, prostredníctvom mládežníckych časopisov a hnutí.

46