Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku
čiastočne podporovalo oddelenie umenia, bude ešte reč pri pojednávaní o muzeológii. Politicko-spoločenské podmienky pre vedeckovýskumnú prácu sa od základov zmenili, ked’južné, väčšinou Maďarmi obývané územia Slovenska boli v roku 1938 opäť pripojené k Maďarsku. Povzniesla sa činnosť vidieckych múzeí, vznikali nové spolky a inštitúcie, napr. Ústav pre výskum Malej maďarskej nížiny [maď. ‘Kisalföld Kutató Intézet’] v Nových Zámkoch a organizovali sa národopisné výskumy, výskumné tábory. Ich hmatateľné výsledky boli čiastočne publikované už vtedy, avšak väčšina z nich sa stala známymi až po druhej svetovej vojne (nezriedka až v osemdesiatych-deväťdesiatych rokoch). Málopočetná maďarská menšina, v rámci Slovenského štátu zväčša bez vlastnej inteligencie, sa dostala ešte do macošskejších podmienok (napriek tomu, ako uvidíme, však vtedajšia vedecká produkcia z tohto územia zďaleka nebola zanedbateľná!). V rokoch po druhej svetovej vojne, keď v zmysle trianonskej úpravy hraníc sa územia, predtým pripojené k Maďarsku, stali opäť súčasťou Československa, čakal na Maďarov, žijúcich na Slovensku, všeobecne známy bezprávny stav. Obdobie rokov 1945 až 1948 bolo poznačené výmenou obyvateľstva, deportáciami do Česka, stratou štátneho občianstva, hromadným útekom inteligencie do Maďarska (viď: Janics 1994; Ujváry 1997; Vadkerty 2002). Od roku 1949 sa situácia konsolidovala, boli otvorené prvé maďarské školy, začal vychádzať denník Új Szó, resp. vznikla kultúrna organizácia Maďarov žijúcich na Slovensku, Csemadok. Voľnejšie politické ovzdušie na konci 60. rokov, aktivita inteligencie mohli byť živnou pôdou pre rôzne iniciatívy. Vtedy zosilneli požiadavky na samostatný maďarský výskumný ústav, knižnicu, resp. múzeum. V sedemdesiatych rokoch opäť zmeravela intelektuálna atmosféra, predchádzajúce požiadavky boli až do osemdesiatych rokov stiahnuté z programu. Spoločensko-politické zmeny v roku 1989 vytvorili obrovské možnosti aj na vybudovanie inštitucionálneho pozadia maďarského vedeckého života na Slovensku. 1.3. Pokusy o položenie teoreticko-metodologických základov maďarského národopisného bádania na Slovensku od roku 1918 dodnes Pretože po roku 1918 Maďari na Slovensku zostali takmer bez inteligencie, aj národopisná práca sa rozbiehala pomaly. Ako prvoradé hľadisko vystúpila do popredia požiadavka „záchrany hodnôt" a v podstate toho sa dotýka aj tých niekoľko publikácií, ktoré sa zaoberali položením teoreticko-metodologických základov domáceho maďarského národopisného výskumu a jeho úlohami. Teraz chcem len náznakom poukázať na niektorých bádateľov a iniciatívy, lebo v nasledujúcich podkapitolách predstavím ich činnosť relatívne podrobne, v chronologickom poradí. Ako prvého treba spomenúť Gyulu Alapyho, ktorý už v roku 1922 pozdvihol svoj hlas v záujme záchrany našich národopisných pamiatok (Alapy 1922). Po ňom je potrebné vyzdvihnúť mládež z hnutia Sarló, ktorá s ním bola v neustálom konflikte a spomedzi nich predovšetkým činnosť Edgára Balogha, ktorý vypracoval dodnes platnú metodológiu národopisnej výskumnej a doku45