Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku
ktorý by sme mohli považovať za vedeckú hodnotu na úrovni dnešnej doby” (Z. 1934, 79-80). Za tým správne poukazuje na odvetvia vedy, v ktorých možno vyvíjať činnosť v menšinových podmienkach na prijateľnej úrovni: „Maďarská mládež študuje na českých a nemeckých univerzitách, vysokých školách. Môže získať vzdelanie v odbore medicíny, inžinierstva, lesníctva, baníctva, matematiky, fyziky, ale v tých vedných odboroch, ktoré môžeme považovať za významné z hľadiska národnosti, vedecké vzdelanie získať nemôže. Menšinové právo, maďarská menšinová sociológia, sociografia, ekonómia, historická a národopisná práca sú tie oblasti, ktorým by sa bolo treba bezpodmienečne venovať” (Z. 1934, 79-80). „Činnosť v jednotlivých odvetviach vedy je otázkou života národa: je základom pre vytvorenie národného povedomia a ľudského zmýšľania. Dôležitými oblasťami činnosti sú veda o menšinách, sociológia, literárny a historický výskum. Tieto sú najdôležitejšie, ale samozrejme nemožno zanedbať ani pestovanie abstraktných vied. Keď naša veda preukáže v tejto oblasti kapacity, znamená to zvyšovanie úrovne, ak nie, nevyjadruje to žiadne negatíva. Na úplnú vedeckú autarchiu na Slovensku totiž nemáme dostatočné ľudové sily, na druhej strane nie sú ani potrebné. Pestovanie a využívanie uvedených štyroch vedných odborov je natoľko viazané na miesto a zmýšľanie, že naše potreby v tomto smere nemožno uspokojiť zo všeobecného maďarského kultúrneho prameňa. To sú oblasti, na ktorých len sily zo Slovenska môžu pracovať tak, aby boli použiteľné.” (Vájlok 1936, 63) Je zrejmé, že teoreticky mohla byť národopisná veda jedným z dôležitých odvetví maďarského (národného) vedeckého života na Slovensku. Do akej miery sa to podarilo, na to budeme hľadať odpoveď ďalej. O múzeách ako dôležitých základniach národopisných výskumov bude ešte reč neskôr. Pripomeňme si teraz niekoľkými slovami organizácie, resp. iniciatívy, ktorých prvoradou úlohou síce nebolo povznesenie národopisnej zberateľskej činnosti, predsa však nejakým spôsobom podnecovali (mohli podnecovať !) ich rozvinutie. Treba sa zmieniť predovšetkým o rôznych kultúrnych a „vedeckých spolkoch”, pre ktoré bola charakteristická - v protiklade s ich názvom - skôr osvetová, a nie skutočná vedecká činnosť. Svojimi národopisnými, osvetovými a historickými prednáškami však predsa len podnetne pôsobili aj na samotnú výskumnú prácu. S požiadavkou vedeckosti však vystúpila organizácia s celoštátnou pôsobnosťou, ktorá bola založená z daru T. G. Masaryka v hodnote 1 milión korún v roku 1931. Maďarská vedecká, literárna a umelecká spoločnosť v Československu (maď. ‘Csehszlovákiai Magyar Tudományos, Irodalmi és Művészeti Társaság’, populárne nazývaná Masarykova akadémia) však nesplnila očakávania, ktoré sa k nej viazali: stala sa obeťou zápasov menšinových klík. Jej vedecké oddelenie nemohlo mať nejaký pozoruhodnejší program národopisného výskumu, spomenúť treba nanajvýš organizovanie vedeckých prednášok. O plánoch na vytvorenie maďarského kultúrneho múzea na Slovensku, ktoré 44
