Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

VII. Sumarizovanie výsledkov, výskumné úlohy a perspektívy

1977a; Szanyi 1981), malé monografie (Szalay-Ujváry 1982), resp. pokus o súhrnné dielo (B. Kovács 2001).

V období medzi dvoma svetovými vojnami boli významnejšie úspechy dosiahnuté najmä na poli dokumentovania ľudovej umeleckej tvorby. Myslím tu v prvom rade na vyššie spomínanú činnosť Jánosa Thaina a Kálmána Tichyho. Prvý zachytil na kresbách veľkej dokumentárnej hodnoty rezbárske práce (stĺpy brán, náhrobné kríze), resp. reprezentatívne objekty ľudového staviteľstva, vtedy ešte existujúce na Podunajskej nížine, skôr v užšom či širšom okolí Nových Zámkov, druhý sa s rovnakým cieľom zameral na Gemer (Thain-Tichy 1991). Izabela Danterová predstavila niekoľko prác umeleckého remesla z Matúšovej zeme, Tibor Galgóczy a László D. Varga sa zase zaoberali užským pastierskym rezbárstvom (Danter 1998; Danterová 1998; Galgóczy 1999; D. Varga 1981; D. Varga 1984 atd’.).

Maďarský národopisný výskum na Slovensku sa po druhej svetove vojne začal ako prvou a najobľúbenejšou témou zaoberať mapovaním ľudového odievania. Pre ľudovoumelecké podujatia a folklórne súbory Csemadoku boli potrebné autentické ľudové kroje, a preto sa v prvom rade Margite Méryovej a jej spolupracovníkom (najmä Márii Jókaiovej) podarilo preskúmať celé územie obývané Maďarmi. Výsledkom bol dlhý rad rozborov, publikovaných údajov, vzdelávacích článkov, sérií článkov na pokračovanie, ako aj súhrnné dielo (Jókai-Méry 1998). Bádatelia (najmä muzeológovia) robili výskum ľudového odevu aj nezávisle od Csemadoku (Gudmonová 1982; Gudmonová 1991). Pozornosť si zaslúži práca Aranky Kocsisovej, ktorá analyzovala systém prvkov ľudových krojov Podzoboria, berúc do úvahy aj semiotické hľadiská. Dôležité výsledky boli dosiahnuté aj na poli výskumu textilných prác (Dodek 1981; Duray 1990; Fúgedi 1997; Kocsis 1994; Kocsis 1996; D. Varga 1985a; Zomborka 1989 atď).

Doprava, transport, výmena tovaru

Táto téma je dosť zanedbanou oblasťou maďarského národopisu na Slovensku, hoci možno uviesť aj relatívne včasné výsledky výskumu tejto témy. Mám tu na mysli výskum Bélu Gundu v povodí Hrona a Ipľa (Gunda 1940), ako aj opisy Károlya Herkelya z údolia Čremošnej (Herkely 1941). Po druhej svetovej vojne to bol takisto Béla Gunda, kto prispel vedomosťami o ľudových transportných metódach v Gemeri (Gunda 1978), neskôr publikoval bohatý materiál, resp. urobil dôležité zistenia vo viacerých svojich prácach Attila Paládi-Kovács (Paládi- Kovács 1973a; Paládi-Kovács 1973b; Paládi-Kovács 1976; Paládi-Kovács 1999a). József Liszka publikoval niekoľko prác v prvom rade o spôsoboch a pomôckach používaných pri nosení nákladu za využitia ľudskej sily v dolnom povodí Hrona a zverejnil tiež údaje, týkajúce sa povodia Ipľa a Uhu (Liszka 1989b; Liszka 1992a, 45-61; Liszka 1994g).

401