Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
VII. Sumarizovanie výsledkov, výskumné úlohy a perspektívy
vanie zeleniny (Gaálová 1992; Krúpa 1970; Liszka 1988c), ako aj o zeleninárskych dedinách okolia Lučenca (Paládi-Kovács 1982a). Gyula Viga sledoval stopy vývoja ovocinárstva v záhradách povodia Tisy (Tisza-kertek’) v podstate v priebehu celého dvadsiateho storočia (Viga 1993a). Ema Kahounová- Drábiková vo svojom diele, podávajúcom prehľad tradičných foriem pestovania zeleniny na Slovensku, venuje značnú pozornosť aj otázke špecializovaných pestovateľov zeleniny na južnom Slovensku (Kahounová-Drábiková 1984; najmä 7-30, 60-61). Strava V oblasti výskumu stravovania na Žitnom ostrove podala dôležité informácie Lľdia Varga. Popri tom, že skúmala tradičnú kultúru stravovania tohto regiónu, sledovala aj zmeny, ku ktorým došlo v 20. storočí a systém vzťahov medzi druhmi dopestovaných plodín a stravovaním (Vargáné 1990; Vargáné 1994a; Vargáné 1994b; Varga 1997). Z dolného povodia Hronu podala dôležitý rozbor, týkajúci sa prípravy a konzumácie jedál z obilnín Edit Schwalm (Schwalm 1984), z Gemera máme zas kvalitné opisy, resp. rozbory interetnických vzťahov od Erzsébet Bôdi a Zoltána Ujváryho (Bődi 1985a; Bôdi 1987; Ujváry 1991a). Na základe podobných hľadísk sa zaoberala touto otázkou v prípade údolia Bodvy Monika Bodnár (Bodnár 1988; Bodnár 1994). Remeslá, domácka výroba, odev, ľudový výtvarný prejav O remeslách a cechovej výrobe pojednávajú v prípade niekdajšej Hornej zeme pomerne bohaté, skôr historicky zamerané písomné pramene (Houdek 1943; Mikulik 1885; Nyáry 1904; Wick 1941; Zaťko 1931). Výskum podomovej výroby a remesiel vychádzal z dvoch hľadísk. Jednak vznikla z jazykovedného hľadiska potreba zozbierať výrazy odborného slovníka jednotlivých remesiel, a jednak sa zároveň zaznamenávali pracovné postupy, technológie a aj samotné nástroje a výrobky (Sándor 1993). Z tohto pohľadu je zaujímavá práca Károlya Csákyho o košikárskych technológiách v povodí Ipľa. Východiskom mu boli jazykovedné hľadiská, ale jeho opis v plnej miere vyhovuje aj národopisným požiadavkám (Csáky 1988). Keď prirátame prácu Zuzany Kaprálikovej, ktorá má podobný charakter, ale vzťahuje sa na Žitný ostrov, nájdeme dobrý príklad na druhé východiskové hľadisko - teda na vyslovene národopisno-kultúrnohistorický záujem (Kapráliková 1993). Posúdiť, nakoľko sú schopní poslednú spomenutú prácu využiť jazykovedci, nie je však už úlohou môjho •diela. Čo sa týka metodiky výskumu, zďaleka nie je bezproblémové súhrnné dielo Lászlóa Kecskésa Komárňanské remeslá, ale dodnes je prakticky jediným dielom, ktoré spracúva všetky remeslá jedného malého mesta (Kecskés 1978). Typicky gemerské remeselné odvetvie, hrnčiarstvo, vzbudilo záujem viacerých bádateľov a o tejto téme vznikli čiastkové rozbory (Čomajová 1986; Szanyi 400
