Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
názvom Kígyókő (Hadí kameň), ktorá sa dočkala až dvoch vydaní (Kulcsár 1985). V tejto oblasti bolo ešte donedávna pomerne dobre a ľahko možné zozbierať podania o rôznych historických hrdinoch a udalostiach. Časť z nich sa síce do ľudovej tradície dostala z literárnych prameňov alebo vďaka školskému vzdelávaniu, predsa však charakterizuje ústnu tradíciu maďarského ľudu povodia Bodrogu. Často sa stretneme s osobitým prelínaním historických postáv, udalostí a dôb, pričom je však konečným výsledkom vždy úplný príbeh. Medzi povesťami sú časté príbehy o múdrom alebo čertovskom kočišovi, resp. o bosorkách, upírovi či čarodejníckom tovarišovi. Veľmi obľúbené sú v tomto regióne aj posmešné príbehy o jednotlivých dedinách. Posmechu boli najčastejšie vystavení Malohorešania, čo zrejme súviselo s ich uzavretým správaním, endogamiou a silnejším lipnutím na tradíciách. Gyulovi Vigovi sa podarilo vo vzťahu k jeho obyvateľom zaznamenať celý rad príbehov. Károly Berecz dokonca v roku 1901 zveršoval príbeh o vytiahnutí býka na vežu (Berecz 1901, 52-54), a ten sa potom vo folklorizovanej forme dostal do ústnej tradície. Gyulovi Vigovi sa podarilo zachytiť hneď niekoľko jeho variantov, žijúcich v ústnom podaní. Repertoár týchto posmešných príbehov je taký bohatý, že sa medzi nimi popri „tradičných”, všeobecne známych príhodách nájdu aj súčasné vtipné príbehy, mimochodom tiež známe v širšom priestore a zaraditeľné už skôr k žánru vtipu. Taký je napríkad nasledujúci príbeh, ktorého varianty sa rozprávali v osemdesiatych rokoch po celom Žitnom ostrove, zakaždým o inej obci Podunajskej nížiny: „Horešania išli spoločne do Miškovca do divadla. Dorazili neskoro, práve si sadali na miesta, keď sa jedna z postáv hry spýtala:- Kto ste, odkiaľ prichádzate? Vtedy sa postavil horešský starosta:- Sme z Malého Horeša, pokazil sa nám autobus, preto meškáme” (Viga 1996, 182) Podobne ako v prípade Užskej oblasti, aj epickú a lyrickú ľudovú tvorbu tejto oblasti poznáme len v zlomkoch. Z novodobých balád, rozšírených po celej krajine, je aj tu známa balada o tehotnej dievčine. Medzi ľudovými piesňami dominujú ľúbostné, svadobné a vojenské piesne, dôležité miesto majú aj piesne s americkou tematikou (Ág 1999a; Nagy 2000, 265-283). V podkapitole o ľudových zvyklostiach sa ešte vrátim k ľudovej slovesnosti, ktorá sa na ne viaže. Ľudová viera V mojom prehľade sa opieram/môžem oprieť výlučne o prácu Gyulu Vigu. On síce svoj opis skromne nazýva len akýmsi „vedľajším produktom”, ale jeho údaje predsa len poskytujú pomerne dobre hodnotiteľný obraz miestnej ľudovej viery (Viga 1996, 267-300). Medzi poverami, rozšírenými v tomto regióne (v súlade s maďarskou a európskou tradíciou vo všeobecnosti), majú najvýznamnejšie miesto tie o osobách, 364
